filozofi.sk

Ostium 2/2022

Druhé tohtoročné číslo internetového časopisu pre humanitné vedy Ostium ponúka: Úvodník Reginald A. Slavkovský Štúdia Sestává les ze stromů, nebo je les dříve než stromy? K otázkám vztahů a nihilismu ve Finkově kosmologii | Lenka Jedličková Preklady Lev Šestov: Dobro v učení grófa Tolstého a F. Nietzscheho (Filozofia a kázanie) – VI. kapitola Lev Šestov: Dobro v učení grófa Tolstého a F. Nietzscheho (Filozofia a kázanie) – VII. Kapitola Recenzie Skúmanie hraníc možného | Damián Michalco Nezviazané srdce | Ľubica Pinková Lezenie po Yggdrasile | Eva Kertysová Kniha, ktorá prebúdza empatiu | Terézia Vorčáková Art & Critique Galéria Barok verzus geometrická abstrakcia | Silvia L. Čúzyová

Filozofia 77(6)

Časopis Filozofia po mnohých rokoch zmenil svoje internetové sídlo, na stránky http://filozofia.sav.sk.    V novom šate nám prináša už šieste tohtoročné číslo, v ktorom nájdete: State K problému dôvery| Juraj Čáp, Marián Palenčár Platónské vlastnosti prvků v tzv. figura solida k Isidorovu De natura rerum XI, 1| Marek Otisk Political Order, Emergency Powers and Law in Machiavelli and Schmitt| Gülce Çelebi Lidová psychologie v současné neurovědě: diskuse o kognitivních ontologiích| Matěj Dražil Duše jako směs jsoucnosti, totožnosti a různosti v Platónově dialogu Tímaios (TIM. 35a1-b3)| Jiří Stránský

Michaela Petrufová Joppová − Od patetiky k etike

Slovenský filozofický knižný trh sa teší z čerstvej monografie Od patetiky k etike s podnázvom Spinozova teória ľudskej slobody. Slovenská filozofka Michaela Petrufová Joppová (*1990) v nej primárne ponúka ucelenú interpretáciu filozofického diela Barucha Spinozu, ktorému bola donedávna na Slovensku venovaná minimálna pozornosť. Prostredníctvom analytického výkladu v odlišných stupňoch perspektív sa text venuje celku Spinozovej filozofie, čím sa činí aj vhodným vstupným textom k čítaniu Spinozu. Ešte unikátnejšou je však snaha autorky prepojiť spinozovské a súčasné filozofické výskumy s neurovedeckými. Hlavnou témou, ktorú text sleduje, je prirodzenosť mysle, a teda jej aktivita a pasivita, či sloboda a nesloboda. Monografia poskytuje podrobnú kategorizáciu afektov (t. j. vášní a hnutí), ktorým myseľ podlieha, a to prostredníctvom analýzy ich pôsobenia a príčiny. Dielo však neodpovedá iba na otázku Ako myseľ myslí a prečo si myslí to, čo si myslí, no dokazuje i svoje etické závery pri otázke Ako myslieť. Okrem teoretických zistení a dôkazov môže publikácia mať pre čitateľa i praktický prínos, a to najmä v ohľade práce s vlastnou mysľou a afektmi, ktoré na ňu pôsobia. Kniha Od patetiky k etike prostredníctvom postupnej analýzy afektívno-kognitívnych procesov v mysli priebežne poskytuje návod, ako myseľ oslobodzovať a zdokonaľovať. Neexistuje nič, čo by slobodnú myseľ presvedčilo, aby poprela samu seba; nič, čo by s ňou vôbec mohlo pohnúť, pokiaľ sa nepohne sama; nič, čo by ju mohlo „zlomiť“ k tomu, aby afirmovala neadekvátnosť či zlo; nič, čím by ju bolo možné vydierať. Neexistuje skrátka žiadna možnosť „zapredať“ skutočne slobodnú dušu, ktorá miluje svoju slobodu. Knihu si môžete zakúpiť na stránkach vydavateľstva Atény nad Torysou, alebo v kníhkupectvách Martinus, Panta Rhei, Knihomol, a inde.

Teodor Münz (1926 – 2022)

  (Nielen) slovenskú filozofickú obec zasiahla smutná správa, že nás v júli 2022 opustil známy slovenský filozof, Teodor Münz, vo veku 96 rokov. Doktor Münz bol od roku 1950 dlhoročným vedeckým pracovníkom Filozofického ústavu Slovenskej akadémie vied, na ktorej získal v roku 1996 Zlatú medailu SAV. V roku 2008 mu bol udelený titul čestného doktorátu od Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Vo svojej bohatej tvorbe sa venoval najmä nemeckej a slovenskej filozofii, konkrétne epistemológii a dejinám osvietenskej a náboženskej filozofie. Jeho osobitným prínosom sú preklady diel z nemčiny, najmä texty Hegela, Feuerbacha, Nietzscheho, Kanta, a ďalšie.   Jeho unikátnosť tkvela okrem mnohého iného v tom, že patril medzi nemnohých slovenských spinozistov. Baruchovi Spinozovi venoval Teodor Münz aj svoju poslednú monografiu pod názvom Ježiš Kristus a apoštol Pavol vo filozofii Barucha Spinozu (2022). Prezrite si výber z bohatého porfólia Teodora Münza: Náhľady filozofov Malohontskej spoločnosti (1954)Kapitoly z dejín slovenskej filozofie (1957; spoluautor)Filozofia slovenského osvietenstva (1961)Od fantázie ku skutočnosti (1963)Prehľad dejín slovenskej filozofie (1965)Spory o teórii odrazu (1969; spoluautor)Humanistická iniciatíva Feuerbachovej filozofie (1971)Baruch Benedictus Spinoza (1977)Dejiny filozofického myslenia na Slovensku I (1987; spoluautor)Náboženská filozofia na Slovensku v prvej polovici 20. storočia (1994)Listy filozofom (2002)Hľadanie skutočnosti (2008)Cesta za skutočnosťou bez metafyziky. S Nietszchem a proti nemu (2015)Odchádzame? (2020)Ježiš Kristus a apoštol Pavol vo filozofii Barucha Spinozu (2022) O smutnej správe informovali Literárne noviny, Filozofická fakulta Univerzity Komenského, DenníkN a ďalší. Prečítajte si taktiež známy rozhovor s Teodorom Münzom na DenníkuN, jubilejný rozhovor v žurnáli Pravda a článok k jubileu v časopise Filozofia. V článku boli využité fotografie z článku DenníkaN a z portálu eFilozof.

Antropologický workshop

V Banskej Štiavnici sa v auguste uskutoční dvojdňový Antropologický workshop. Podujatie sa uskutoční v rámci riešenia grantového projektu vedeného dr. Jaroslavou Vydrovou. Antropologický workshop 16. a 17. august 2022 Banská Štiavnica Kultúrne centrum Eleuzína

Filozofia 77(5)

  Najčítanejší slovenský filozofický časopis Filozofia pripravil už piate tohtoročné číslo. Zaujať môžu tieto články: State Je možné pomocou Skowovej teórie kauzálnej explanácie kritizovať Hempelove štandardné príklady na nekauzálnu explanáciu?| Dalibor Makovník Nietzsche’s Concept of Decadence of the Individual| Jihun Jeong Pojem verzus koncepcia spravodlivosti v analytickej filozofii práva (2. časť)| Marek Neština Anna-Teresa Tymieniecka’s Phenomenology of Life and its Connections with Roman Ingarden’s Phenomenology| Magdalena Mruszczyk Eseje Tělo a pocity: tři ideje k ontologii emocí| Jan Puc Diskusie – polemiky Na ceste zo zajatia| Silvia Tomašková

Organon F 29(2)

Medzinárodný analytický časopis Organon F publikovaný pod Slovenskou akadémiou vied prináša druhé tohtoročné číslo, v ktorom nájdete: State Flattening the Curve of Moral Imagination| Ondřej Beran Susan Wolf on Supererogation and the Dark Side of Morality| Nora Grigore The Problem of Intention and the Evaluative Properties of Effects in the Knobe Effect| Andrzej Waleszczyński – Michał Obidziński – Julia Rejewska The Whole-Part Dilemma: A Compositional Understanding of Plato’s Theory of Forms| Seong Soo Park Conditional Uniqueness| Erhan Demircioğlu The Personite Problem and the Stage-Theoretic Reply| Harold Noonan Recenzia Catarina Dutilh Novaes: The Dialogical Roots of Deduction: Historical, Cognitive and Philosophical Perspectives on Reasoning| Jaroslav Peregrin

Paul Ricœur and the Challenges of Autonomy

Na bratislavskej Medzinárodnej škole liberálnych štúdií (BISLA) sa v novembri 2022 uskutoční medzinárodná konferencia pod názvom Paul Ricœur and the Challenges of Autonomy. Ako naznačuje názov, konferencia sa tematicky bude zameriavať na koncept autonómie, ktorý si v posledných rokoch získal pozornosť viacerých akademických disciplín. Tento záujem predstavuje výzvu na prehodnotenie konceptu autonómie v súčasnom svete ovplyvnenom pandémiou a vojnou.  Znova nazrieť na koncept autonómie nám dopomôžu perspektívy Paula Ricœura (1913 – 2005), a to najmä v oblasti fenomenológie, hermeneutiky, sociológie, etiky a politiky. Hlavnými prednášajúcimi budú Johann Michel (University of Poitiers; EHESS, Paris) a Sophie Vlacos (University of Glasgow). 4. – 5. november 2022 Bratilava – BISLAGrösslingová 53 CALL FOR PAPERS Všetky ďalšie informácie a aktualizácie nájdete v anglickom jazyku na stránkach pripravovanej konferencie.

Večer filozofie – Načo poézia? Načo básnici?

Príďte s nami filozofovať o básnictve a poézii na Večer filozofie – jedinečný formát podujatia určený pre širokú verejnosť. Vstúpte do problematiky v neformálnej atmosfére analýzou textu Arthura Schopenhauera: K estetike básnického umenia, vypočujte si prednášku dr. Jany Mišekovej: Načo poézia? Načo básnici? Zapojte sa do filozofickej diskusie s dr. Janou Mišekovou, dr. Lenkou Šafranovou a dr. Michaelou Petrufovou Joppovou a vychutnajte si živú poéziu a hudbu v prevedení zoskupenia Spoetika. Tešíme sa na vás! Libresso Books & CoffeeHlavná 29, Prešov 18. jún 2022 17:00 – 22:00 info@filozofi.sk

Immanuel Kant – Kritika súdnosti

Takzvaná “tretia kritika” osvietenského filozofa Immanuela Kanta (1724 – 1804) s názvom Kritik der Urteilskraft vychádza v slovenskom preklade prvýkrát samostatne. Kritika súdnosti (1790) uzatvára Kantov Kritický projekt, ktorý zahŕňa Kritiku čistého rozumu (1781) a Kritiku praktického rozumu (1788). Text je rozdelený na 2 obsiahle sekcie. Prvou je Kritika estetickej súdnosti, za ktorou nasleduje Kritika teleologickej súdnosti. Kniha zároveň obsahuje Kantov vlastný záverečný prehľad Kritického systému. Slovenský preklad taktiež obsahuje doslov Miroslava Marcelliho. Kant sa aj v tejto Kritike pokúša o odhalenie apriórnych princípov, ktoré sú fundamentálne pre schopnosť súdenia. V prvej kapitole analyzuje skúsenosti s krásou, diskutuje o objektívnosti vkusu, estetickej nestrannosti, vzťahu umenia a prírody, funkcii predstavivosti, genialite a originalite, limitoch reprezentácie a spojitosti medzi morálkou a estetikou. Druhú kapitolu venuje konceptu teleológie, a teda idei, že niečo má cieľ. Kant zastáva, že tento koncept môže byť užitočný vo vedeckej práci, no bolo by mylné, ak by sme sa nazdávali, že teleologické princípy platia na prírodu. Kritika súdnosti výrazne ovplyvnila umelcov, spisovateľov a filozofov klasického a romantického obdobia, vrátane Hegla, Schellinga, Schopenhauera a Nietzscheho a mala ďalší význam pre analytickú filozofickú tradíciu.  Vydavateľstvo Petrus ponúka v edícii Idea Kantovu knihu Kritika súdnosti v slovenskom preklade Patrície Elexovej a s doslovom Miroslava Marcelliho. Nájsť ju môžete aj kliknutím TU.