2022
Andrej Rozemberg — Cartmanland trochu inak: teória karmy v indickej filozofii
https://www.youtube.com/watch?v=TXhiblPGx5c Andrej Rozemberg vystúpil s prednáškou na festivale Philosophy Day v Prešove v roku 2022. Viac informácií
Michal Šesták — Nepřítel, či reformátor. Platónův vztah k umění
https://www.youtube.com/watch?v=9926uedp9cA Michal Šesták vystúpil s prednáškou na festivale Philosophy Day v Prešove roku 2022. Viac informácií
Kateřina Szymeczková — Existence ticha?
https://www.youtube.com/watch?v=uKIMWnGgjFE Kateřina Szymeczková viedla workshop na festivale Philosophy Day v Prešove v roku 2022. Viac informácií
Filip Jaroš — Portmannova filosofická biologie a antropologie
Svoje dlhoročné štúdium Adolfa Portmanna zúročuje český filozof Filip Jaroš vo svojej ďalšej knihe pod názvom Portmannova filosofická biologie a antropologie (2022), v ktorej sa venuje jeho kľúčovým filozofickým konceptom, ktoré sú reflexiou fundamentov, z ktorých čerpá skúmanie života. Prečítajte si anotáciu knihy: Osobnost a dílo Adolfa Portmanna (1897-1982) inspiruje již několik generací českých biologických myslitelů. Po módě genetického determinismu se v dnešní teoretické biologii opět obnovuje zájem o ohledávání filosofického základu, ze kterého čerpají vědy o živém. Právě v tomto kontextu je třeba přistoupit k Portmannovu klíčovému pojmu niternosti: organismus je pochopen jako autonomně jednající aktér prožívající své okolí, nikoliv jako sofistikovaný mechanismus či výsledek darwinistických selekčních procesů. Originalita Portmannovy “bazální antropologie” pak spočívá v tom, že ačkoliv přistupuje k člověku biologickými prostředky, daří se jí vykázat jeho jedinečnost mezi ostatními organismy. Portmann je podnětným myslitelem rovněž pro filosofy, neboť názorně ukazuje, jak je možné ve spojitosti s husserlovským diktem “návratu k jevům” skloubit smyslové vnímání s erudicí empirické biologie. Živá bytost vystupuje před člověkem jako tajemství, její estetická stránka ho nakonec dovádí k uvědomění, že biologie citlivá k projevům niternosti nemůže být čistě přírodní vědou. Adolf Portmann (1897 – 1982) bol švajčiarsky zoolog, filozof, antropológ a vrcholný predstaviteľ tzv. nemeckej autonomistickej školy v biológii. Portmann bol evolucionista a kritizoval teistické myšlienky, no nebol striktným neodarwinistom. Nepopieral funkčný aspekt vonkajšej podoby organizmov, ale domnieval sa, že tento funkčný aspekt nie je všetkým, čo je podstatné. Portmann považoval za dôležitý a neoddeliteľný aspekt života sebaprezentáciu/sebavyjadrenie vlastného javu organizmov. Vlastný jav je v Portmannovom poňatí to, čo je na organizme vnímateľné bez toho, aby bol poškodený, vnímateľné nielen zrakom, ale aj ďalšími zmyslami, nielen ľudskými. Vlastný jav je prejavom vnútornosti. [cs.wiki] Z kľúčových Portmannových diel: Podoba zvierat [Die Tiergestalt] (1948)Biológia a duch [Biologie und Geist] (1956)Nové cesty biológie [Neue Wege der Biologie] (1960) [dostupné v Scientia & Philosophia 7 a 8] Mgr. Filip Jaroš, Ph.D. vyštudoval matematiku (MFF UK) a teoretickú a evolučnú biológiu (PF UK). V súčasnosti pôsobí ako odborný asistent na Katedre filozofie a společenských věd FF UHK v Hradci Králové, kde sa zaoberá najmä filozofiou a históriou biológie. Jeho špecializáciou je estetická biológia Adolfa Portmanna, evolučná etika a biosemiotika. Medzi jeho výskumné záujmy patrí tiež vzťah ľudí a mačiek a v rámci svojho pôsobenia na FF UHK sa v rámci filozofickej antropológie zaoberá rozdielom medzi človekom a zvieraťom vo všeobecnosti. [philosophyday.sk] Výber z publikácií: Krása a zvíře. Studie o vztahu estetických a etických hodnot zvířat (2015)Adolf Portmann A Thinker of Self-Expressive Life (2021)“Humanistická antropologie” Adolfa Portmanna: její recepce a role v českém neoficiálním myšlení (2022)Portmann’s View on Anthropological Difference (2021) Pozrite si aj videozáznam prednášky a diskusie Filipa Jaroša Adolf Portmann: člověk a jeho sebevyjádření (2020) v rámci festivalu UNESCO Philosophy Day/Night 2020: https://www.youtube.com/watch?v=SVYz0MsPCvU&feature=emb_title
Ostium 4/2022
Ročník uzatvára aj internetový časopis pre humanitné vedy Ostium. Nájdete v ňom osem príspevkov: Úvodník Tomáš Károly Štúdia Logos and Prediction. Human Speech in Reasoning and Computation of Man-Machine Interaction| Fee-Alexandra Haase Esej Neosobná spomienka (na Parmiggianiho zhorený dom z mladosti)| Róbert Karul Preklad Telo| Francesca Ferrando: Profil Nikolaj Gavrilovič Černyševskij: od filozofovania k činu| Dmytro Tomakh Recenzia Prenikavá diagnostika súčasnej spoločnosti pod maskou provokácie Michela Houellebecqa| Marianna Uherková Academia_Debate Akreditačný proces na Slovensku (nielen) na pozadí myšlienok Konrada P. Liessmana| Martin Vašek Art & Critique Esej „Zostať doma“ ako spoločenské heslo a nový rozmer priestorov| Romana Javorčeková
Filozofia 77(10)
Časopis Filozofia završuje ročník 77 desiatym číslom za rok 2023. Nájdete v ňom 4 state, recenznú štúdiu, knižnú recenziu a úvodník. Prezrite si názvy príspevkov: Na úvod Racionalita – logika – jazyk| Matej Drobňák State Bída racionální iracionality, případ konspiračních teorií| Filip Tvrdý Hluboký nesouhlas a naturalizovaná etika| Petra Chudárková Jazyk ako nástroj exaktného myslenia vo vede| Ladislav Kvasz The Myth of the Victim Public. Democracy contra Disinformation| Petr Špecián Recenzné štúdie Kritická racionalita a možnosť nemožného. Glosy – Fragmenty Otakara A. Fundu| Martin Vašek Knižné recenzie LUBY, Štefan: Naša národná akadémia| Tatiana Sedová Neprehliadnite aj predošlé čísla v ročníku 77 časopisu Filozofia: Filozofia 77(1) Filozofia 77(2) Filozofia 77(3) Filozofia 77(4) Filozofia 77(5) Filozofia 77(6) Filozofia 77(7) Filozofia 77(8) Filozofia 77(9)
Organon F 29(4)
Štvrté a posledné tohtoročné číslo medzinárodného analytického časopisu Organon F prináša päť článkov. Prezrite si ich zoznam: The Theory of Predication in Aquinas: Inherence or Identity?| Petr Dvořák Humberstone on Ayer’s Emotivism| Jeremiah Joven Joaquin Specification of the Fundamental Concepts in the Ontology of Processes; Event, Process, Activity| Martina Číhalová Prior and Tichý’s Concepts of Temporalism| Zuzana Rybaříková Testimonial Injustice and the Disquieting Conclusion: A Critique of the Critical Consciousness Requirement for Moral Culpability| Pamela Ann Boongaling Celé číslo nájdete bezplatne k prečítaniu kliknutím na tento link a na stránkach časopisu.
Adriaan T. Peperzak — Myslenie
“Filozofia je odkázaná na myslenie. A myslieť znamená žiť ľudský život.” Vo vydavateľstve Minor vychádza preklad knihy holandského filozofa a edukátora A. T. Peperzaka pod názvom Myslenie. Od samoty k dialógu a kontemplácii. Anotácia Filozofia však zahŕňa aj myslenie o myslení – a o živote, z ktorého sa filozofie vynárajú.Táto kniha sa sústreďuje na rečový aspekt filozofického myslenia. Jej ústredný problém možno evokovať prostredníctvom slova oslovenie: to, čo odlišuje reč (alebo písanie) od prežívania, je jej smerovanie alebo adresovanie niekým niekomu. Text, napríklad, je na nič, ak nie je nasmerovaný, adresovaný, venovaný, navrhnutý, poslaný alebo doručený niekomu, kto je ako adresát odlišný od pisateľa. Byť zapojený do filozofie znamená byť súčasťou dejín posolstiev a odpovedí, prostredníctvom ktorých myslitelia ponúkajú svoje myšlienky poslucháčom sťaby pozvánky, aby ich tí použili pre posolstvá nové. Ako dejiny návrhov a propozícií je filozofická prax nepretržitou tradíciou stále nových odpovedí, a to vďaka mnohým obratom i návratom vo svojom vlastnom rozprávaní. Adriaan Theodoor Basilius (Ad) Peperzak (1929) sa vo svojom výskume sústredí na históriu filozofie so špecifickym fókusom na filozofiu Hegela a Levinasa. Okrem nich v minulosti publikoval aj o Platónovi, Aristotelovi, Bonaventureovi, Descartesovi, Heideggerovi a Ricoeurovi. Je editorom série Perspectives in Continental Philosophy pre Fordham University Press. V súčasnosti je profesorom filozofie na Loyola Univesity Chicago. Knihu v preklade Ladislava Tkáčika si môžete zakúpiť v kníhkupectvách, napríklad tu.