filozofi.sk

Obraz človeka a vesmíru: Interdisciplinárne perspektívy a výzvy

Katedra filozofie a dejín filozofie UK v Bratislave pripravuje medzinárodnú konferenciu pod názvom Obraz človeka a vesmíru: Interdisciplinárne perspektívy a výzvy, ktorá je súčasťou realizovaného medzifakultného projektu. Udalosť sa uskutoční 31. marca 2023 vo Vedeckom parku UK v Bratislave.    Pozvánka 31. marec 2023 Vedecký park Univerzity Komenského Bratislava Prezrite si pripravovaný program:

Večer filozofie: O čom sa nedá hovoriť

Atény nad Torysou pripravujú ďalší zo série Večerov filozofie. Tentokrát sa môžeme tešiť na tému toho, o čom nemožno hovoriť (nielen) v myslení raného Wittgensteina. Prednáška a textový seminár sa pod vedením filozofa, teológa a poeta Tomáša Priehradného uskutočnia 17. marca 2023 v Prešovskej kníhkaviarni Libresso Books & Coffee. Anotácia prednášky: Wittgenstein v úvode k Logicko-filozofickému traktátu definuje zámer knihy ako snahu o vytýčenie hraníc myslenia. Podobne sa vyjadruje aj v liste svojmu potenciálnemu vydavateľovi L. Fickerovi a v liste B. Russellovi, ktorému priamo vyčíta, že sa zaoberá len logickou časťou knihy, kvôli čomu mu jej skutočný zámer uniká.Dodáva tiež, že toto vytýčenie sa dá urobiť len v jazyku, keďže myslenie a jazyk stotožňuje: hranice myslenia sú hranicami jazyka, hranice jazyka sú zasa hranicami sveta. Totalita myšlienok je obrazom totality faktov, teda celého sveta, a celý jazyk tak zobrazuje celý svet.Jestvuje však tiež niečo, čo nemôžeme myslieť, a čo teda nemôžeme ani vypovedať. „To sa ukazuje, to je mystično.“O čom sa nedá hovoriť?     Udalosť na Facebooku 17. apríl 2023Libresso Books & CoffeePrešov Text na textový seminár:  L. Wittgenstein: Tractatus logico-philosophicus, 5.6-5.641 (v tlačenej podobe bude k dispozícii na mieste). Vstup voľný. Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Filozofia 78(2)

Časopis Filozofia vychádza v druhom tohtoročnom čísle a prináša štyri state, esej, recenziu a report z konferencie. Prezrite si jeho obsah: State BonJour’s Internalist Foundationalism and Epistemic Virtues| Koray Karaca Hodnotová etika jako snaha o překonání Kanta: kritická reflexe Schelerovy teorie hodnot| Helena Machulová Poverty and Mortality under the Dominance of Technology| Guelfo Carbone Forgoing the Self in Kierkegaard’s Philosophy| Ali Yansori Max Scheler (1874-1928)   Úvahy – eseje What Makes a Similarity Superficial? An Exercise in the Methodology of the History of Philosophy| Wojciech Kozyra Knižné recenzie LISA GIOMBINI – ADRIÁN KVOKAČKA (eds.): Everydayness: Contemporary Aesthetic Approaches| Andrea Miškocová Z vedeckého života Medzinárodná konferencia: Challenges for Environmental and Political Philosophy in the Anthropocene| Katarína Podušelová

Mladá filozofia 2023

Filozofický ústav SAV predstavuje ďalšiu medzinárodnú konferenciu pre doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov. Udalosť sa uskutoční v dňoch 18. a 19. mája 2023 na Filozofickom ústave SAV v Bratislave.  Abstrakty sú prijímané v anglickom, slovenskom a českom jazyku.  Konferencia bude rozdelená na štyri sekcie: Kontinentálna filozofia Analytická filozofia Sociálna a politická filozofia Dejiny filozofie 18. – 19. máj 2023 Filozofický ústav SAV Klemensova 19 Bratislava

Human Affairs 33(1)

Postdisciplinárny časopis Human Affairs prichádza s prvým tohtoročným číslom. Môžete v ňom nájsť: Frontmatter [odomknuté] Against Gender: The Anti-Gender Movements and the Socio-Cultural and Moral Deconstructions in Europe| Alexandra Matejková, Jaroslav Mihálik Into the Black Box: Sex and Gender in the Study on Decision-Making – An Evidence from a Slovak Sample| Magdalena Adamus, Eva Ballová Mikušková Cultural Differences in the Construction of Gender: A Thematic Analysis of Gender Representations in American, Spanish, and Czech Children’s Literature [odomknuté]| Lucy Roberts, Karolina Bačová, Tigist Llaudet Sendín, Marek Urban Different Minority Groups Elicit Different Safety, Economic, Power, and Symbolic Threats| Dóra Kanyicska Belán, Miroslav Popper Social Representations of Political Polarization through Traditional Media: A Study of the Brazilian Case between 2015 and 2019| Andréia Isabel Giacomozzi, Juliana Gomes Fiorott, Raquel Bertoldo, Alberta Contarell Terrorists’ Violence Threats and Coping Strategies: A Phenomenological Approach of Former FATA, Pakistan| Jan Alam, Nazir Ullah, Hidayat Rasool Genealogy, Immanent Critique and Forms of Life: A Path for Decolonial Studies| James William Santos, Emil Albert SobottkaPhilosophical Inquiry into Computer Intentionality: Machine Learning and Value Sensitive Design| Dmytro Mykhailov National Identity and Belonging of Yemenite Jews in The Journey of Buried Secrets| Ebrahim Mohammed Alwuraafi

Intercultural approaches to Practical Environmental Philosophy

Filozofický ústav SAV a Department of Philosophy Viedenskej univerzity pripravuje medzinárodnú konferenciu pod názvom Intercultural approaches to Practical Environmental Philosophy, ktorá sa uskutoční 23. februára na Filozofickom ústave SAV v Bratislave.   Web 23. február 2023 Filozofický ústav SAV 4. poschodie (zasadacia miestnosť) Bratislava Filozofický ústav SAV zverejnil program konferencie a abstrakty príspevkov:

Večer filozofie: Může být tělo zajímavější myšlenkou než duše?

V Prešove môžete navštíviť ďalší zo série Večerov filozofie, ktorý bude tentokrát venovaný fascinujúcim témam a otázkam otvoreným vo filozofii telesnosti Friedricha Nietzscheho. Tejto téme venuje Večer workshop a prednášku. Témou prevedú vzácni hostia: Mgr. Jakub Chavalka, Ph.D., filozofický antropológ (Fakulta humanitních studií UK / Praha) Mgr. Tatiana Chavalková Badurová, filozofka a filozofická antropologička (Fakulta humanitních studií UK / Praha) Inšpirujte sa anotáciou prednášky: Ve své přednášce se zaměřím na předpoklady uvedené Nietzschovy otázky. Nejsou vůbec triviální, neboť nehovoří o bezprostřední danosti těla, nýbrž jej pojímá jako hypotézu. Téměř by se dalo říci, že pro tělo platí něco obdobného, co platí pro duši, totiž, že přemýšlení o duši formuje způsob, jakým o duši posléze pečujeme. Péče o duši však formuje (jaksi negativně) i péči o tělo. Nietzsche tudíž vznáší otázku, jak by v době vzrůstajícího naturalismu a pochybností o všem duchovním mohlo přemýšlení o tělesnosti znovu učinit zajímavou i myšlenku duše. Jakkoli se tedy úvodní Nietzschova otázka zdánlivě staví na stranu těla, nese v sobě i možnosti hlubší transformace duše.   Udalosť na Facebooku 3. február 2023 Libresso Books & Coffee Prešov

Filozofia 78(1)

Nový ročník časopisu Filozofia vychádza v novom farebnom šate a prináša okrem štyroch statí a knižnej recenzie aj esejistickú spomienku k stému výročiu narodenia slovenského axiológia Mariana Várossa. Prezrite si obsah prvého tohtoročného čísla: State Selected Metaethical Aspects of Philippa Foot’s Moral Philosophy | Michal Chabada Robert Putnam: Důvěra jako fundemantální prvek občanské komunity a demokratického vládnutí | Tomáš Jarmara Hranice Anaximandrova univerza | Radim Kočandrle Marian Váross (foto: M. Robinsonová, 1984) Kdy se zrodila teorie spravedlivé války v západním kulturně-civilizačním prostoru? | Michal Rigel Úvahy – eseje Nadčasovosť reflexií Mariana Várossa (k 100. výročiu narodenia) | Tatiana Sedová Knižné recenzie CEPKO, Jaroslav, KALAŠ Andrej, SUVÁK Vladislav: Aristippi Cyrenaei fragmenta / Zlomky Aristippa z Kyrény | Zuzana Zelinová

Filip Jaroš — Portmannova filosofická biologie a antropologie

Svoje dlhoročné štúdium Adolfa Portmanna zúročuje český filozof Filip Jaroš vo svojej ďalšej knihe pod názvom Portmannova filosofická biologie a antropologie (2022), v ktorej sa venuje jeho kľúčovým filozofickým konceptom, ktoré sú reflexiou fundamentov, z ktorých čerpá skúmanie života. Prečítajte si anotáciu knihy: Osobnost a dílo Adolfa Portmanna (1897-1982) inspiruje již několik generací českých biologických myslitelů. Po módě genetického determinismu se v dnešní teoretické biologii opět obnovuje zájem o ohledávání filosofického základu, ze kterého čerpají vědy o živém. Právě v tomto kontextu je třeba přistoupit k Portmannovu klíčovému pojmu niternosti: organismus je pochopen jako autonomně jednající aktér prožívající své okolí, nikoliv jako sofistikovaný mechanismus či výsledek darwinistických selekčních procesů. Originalita Portmannovy “bazální antropologie” pak spočívá v tom, že ačkoliv přistupuje k člověku biologickými prostředky, daří se jí vykázat jeho jedinečnost mezi ostatními organismy. Portmann je podnětným myslitelem rovněž pro filosofy, neboť názorně ukazuje, jak je možné ve spojitosti s husserlovským diktem “návratu k jevům” skloubit smyslové vnímání s erudicí empirické biologie. Živá bytost vystupuje před člověkem jako tajemství, její estetická stránka ho nakonec dovádí k uvědomění, že biologie citlivá k projevům niternosti nemůže být čistě přírodní vědou. Adolf Portmann (1897 – 1982) bol švajčiarsky zoolog, filozof, antropológ a vrcholný predstaviteľ tzv. nemeckej autonomistickej školy v biológii.  Portmann bol evolucionista a kritizoval teistické myšlienky, no nebol striktným neodarwinistom. Nepopieral funkčný aspekt vonkajšej podoby organizmov, ale domnieval sa, že tento funkčný aspekt nie je všetkým, čo je podstatné. Portmann považoval za dôležitý a neoddeliteľný aspekt života sebaprezentáciu/sebavyjadrenie vlastného javu organizmov. Vlastný jav je v Portmannovom poňatí to, čo je na organizme vnímateľné bez toho, aby bol poškodený, vnímateľné nielen zrakom, ale aj ďalšími zmyslami, nielen ľudskými. Vlastný jav je prejavom vnútornosti. [cs.wiki]  Z kľúčových Portmannových diel: Podoba zvierat [Die Tiergestalt] (1948)Biológia a duch [Biologie und Geist] (1956)Nové cesty biológie [Neue Wege der Biologie] (1960) [dostupné v Scientia & Philosophia 7 a 8] Mgr. Filip Jaroš, Ph.D. vyštudoval matematiku (MFF UK) a teoretickú a evolučnú biológiu (PF UK). V súčasnosti pôsobí ako odborný asistent na Katedre filozofie a společenských věd FF UHK v Hradci Králové, kde sa zaoberá najmä filozofiou a históriou biológie. Jeho špecializáciou je estetická biológia Adolfa Portmanna, evolučná etika a biosemiotika. Medzi jeho výskumné záujmy patrí tiež vzťah ľudí a mačiek a v rámci svojho pôsobenia na FF UHK sa v rámci filozofickej antropológie zaoberá rozdielom medzi človekom a zvieraťom vo všeobecnosti. [philosophyday.sk] Výber z publikácií: Krása a zvíře. Studie o vztahu estetických a etických hodnot zvířat (2015)Adolf Portmann A Thinker of Self-Expressive Life (2021)“Humanistická antropologie” Adolfa Portmanna: její recepce a role v českém neoficiálním myšlení (2022)Portmann’s View on Anthropological Difference (2021) Pozrite si aj videozáznam prednášky a diskusie Filipa Jaroša Adolf Portmann: člověk a jeho sebevyjádření (2020) v rámci festivalu UNESCO Philosophy Day/Night 2020: https://www.youtube.com/watch?v=SVYz0MsPCvU&feature=emb_title