filozofi.sk

Konštantínove listy 15(1)

Medzinárodný vedecký časopis Konštantínove listy, vydávaný Univerzitou Konštantína Filozofa v Nitre, sa venuje témam a problematike spojených s kultúrnou a politickou históriou Veľkej Moravy počas 9. storočia a neskoršou cyrilo-metodskou tradíciou. Okrem historických a filozofických skúmaní časopis poskytuje priestor aj pre ďalšie príbuzné oblasti skúmania, čo poukazuje aj na multidisciplinárny charakter časopisu. V prvom tohtoročnom čísle nájdete: Články Monastic Identity of Constantine the Philosopher and Methodius and the First Slavic Translations of Ascetic Texts| Zozuľak, Ján The Seals of Medieval Hungarian Kingdom as Means of Communication in Court Practice and Property Protection| Glejtek, Miroslav Počiatky proanjouovského postoja Rádu svätého Jána Jeruzalemského v Uhorsku vo svetle johanitskej komunikácie| Filo, Jozef Kultúrno-historický rozmer cyrilo-metodskej misie v kontexte neskorších cirkevných diel na Slovensku| Judák, Viliam – Hlad, Ľubomír – Ďatelinka, Anton The Icon of the Virgin and the Child With Archangels, and Saints. Work of the Artist-Priest Emmanuel Tzanes (1668) From the Sacristy of the Monastery of Varlaam / Meteora-Thessaly| Chatzouli, Glykeria Українське євангеліє 17 Cт. У бібліотеці честера бітті: Історія створення, користування та Переміщення| Voloshchenko, Stanislav Orthodoxy as an Important Element of Modern Greek Identity in the 1860S – 1910S (An Example of the Greek Church of St. Nicholas in Batum)| Tchkoidze, Eka Sv. František a hledání „nového“ křesťanství v ruskéfilozofii prvnípoloviny 20. století| Evlampiev, Igor – Petrucijová, Jelena – Feber, Jaromír Calendar for the Greek Catholic Slovaks for the Year 1941| Borza, Peter The Memory of Saints Cyril and Methodius in Thessaloniki| Delikari, Angeliki Ethnos and Ethos: Slovak Slavic Reciprocity and Greek-Cypriot Enosis| Gluchman, Vasil Filozofia spomienok. K filozofickej a literánej metodológii Straussovho diela Človek pre nikoho| Pružinec, Tomáš Cyrilometodějská tradice v pojetí české společnosti 21. století| Maturkanič, Patrik – Tomanová Čergeťová, Ivana – Přibylová, Dagmar Recenzie Malmenvall, Simon. Kultura Kijevske Rusije in krščanska zgodovinska zavest [Culture of Kyivan Rus’ and Christian Historical Consciousness]| Ostap Kardash Marsina, Richard – Meliš, Jozef (eds.). Codex diplomaticus episcopatus Nitriensis I.| Jozef Filo

Philosophica Critica 8(1)

Medzinárodný vedecký filozofický časopis Philosophica Critica, vydávaný Filozofickou fakultou Univerzity Konštantína Filozofa, pripravil prvé tohtoročné číslo.  Nájdete v ňom: State Filosofie a obraz světa: k dějinám jedné metafory| Horyna, B. Positions of Words and Logical Forms ​(v angličtine)​​| ​López-Astorga, M. Jak (ne)myslet svět. ​K etickým aspektům Finkovy kosmologie| Jedličková, L. P. N. Tkačov a V . I. Lenin. Učiteľ a žiak z pohľadu súčasných interpretácií| Marchevský, O. Recenzie PAVO LABUDA: Aristotelova teória jazyka| Mitterpach, K. Notácie Otakar A. Funda: Glosy – Fragmenty Emmanuel Mounier: OEuvres complètes​

Ostium 2/2022

Druhé tohtoročné číslo internetového časopisu pre humanitné vedy Ostium ponúka: Úvodník Reginald A. Slavkovský Štúdia Sestává les ze stromů, nebo je les dříve než stromy? K otázkám vztahů a nihilismu ve Finkově kosmologii | Lenka Jedličková Preklady Lev Šestov: Dobro v učení grófa Tolstého a F. Nietzscheho (Filozofia a kázanie) – VI. kapitola Lev Šestov: Dobro v učení grófa Tolstého a F. Nietzscheho (Filozofia a kázanie) – VII. Kapitola Recenzie Skúmanie hraníc možného | Damián Michalco Nezviazané srdce | Ľubica Pinková Lezenie po Yggdrasile | Eva Kertysová Kniha, ktorá prebúdza empatiu | Terézia Vorčáková Art & Critique Galéria Barok verzus geometrická abstrakcia | Silvia L. Čúzyová

Filozofia 77(6)

Časopis Filozofia po mnohých rokoch zmenil svoje internetové sídlo, na stránky http://filozofia.sav.sk.    V novom šate nám prináša už šieste tohtoročné číslo, v ktorom nájdete: State K problému dôvery| Juraj Čáp, Marián Palenčár Platónské vlastnosti prvků v tzv. figura solida k Isidorovu De natura rerum XI, 1| Marek Otisk Political Order, Emergency Powers and Law in Machiavelli and Schmitt| Gülce Çelebi Lidová psychologie v současné neurovědě: diskuse o kognitivních ontologiích| Matěj Dražil Duše jako směs jsoucnosti, totožnosti a různosti v Platónově dialogu Tímaios (TIM. 35a1-b3)| Jiří Stránský

Michaela Petrufová Joppová − Od patetiky k etike

Slovenský filozofický knižný trh sa teší z čerstvej monografie Od patetiky k etike s podnázvom Spinozova teória ľudskej slobody. Slovenská filozofka Michaela Petrufová Joppová (*1990) v nej primárne ponúka ucelenú interpretáciu filozofického diela Barucha Spinozu, ktorému bola donedávna na Slovensku venovaná minimálna pozornosť. Prostredníctvom analytického výkladu v odlišných stupňoch perspektív sa text venuje celku Spinozovej filozofie, čím sa činí aj vhodným vstupným textom k čítaniu Spinozu. Ešte unikátnejšou je však snaha autorky prepojiť spinozovské a súčasné filozofické výskumy s neurovedeckými. Hlavnou témou, ktorú text sleduje, je prirodzenosť mysle, a teda jej aktivita a pasivita, či sloboda a nesloboda. Monografia poskytuje podrobnú kategorizáciu afektov (t. j. vášní a hnutí), ktorým myseľ podlieha, a to prostredníctvom analýzy ich pôsobenia a príčiny. Dielo však neodpovedá iba na otázku Ako myseľ myslí a prečo si myslí to, čo si myslí, no dokazuje i svoje etické závery pri otázke Ako myslieť. Okrem teoretických zistení a dôkazov môže publikácia mať pre čitateľa i praktický prínos, a to najmä v ohľade práce s vlastnou mysľou a afektmi, ktoré na ňu pôsobia. Kniha Od patetiky k etike prostredníctvom postupnej analýzy afektívno-kognitívnych procesov v mysli priebežne poskytuje návod, ako myseľ oslobodzovať a zdokonaľovať. Neexistuje nič, čo by slobodnú myseľ presvedčilo, aby poprela samu seba; nič, čo by s ňou vôbec mohlo pohnúť, pokiaľ sa nepohne sama; nič, čo by ju mohlo „zlomiť“ k tomu, aby afirmovala neadekvátnosť či zlo; nič, čím by ju bolo možné vydierať. Neexistuje skrátka žiadna možnosť „zapredať“ skutočne slobodnú dušu, ktorá miluje svoju slobodu. Knihu si môžete zakúpiť na stránkach vydavateľstva Atény nad Torysou, alebo v kníhkupectvách Martinus, Panta Rhei, Knihomol, a inde.

Teodor Münz (1926 – 2022)

  (Nielen) slovenskú filozofickú obec zasiahla smutná správa, že nás v júli 2022 opustil známy slovenský filozof, Teodor Münz, vo veku 96 rokov. Doktor Münz bol od roku 1950 dlhoročným vedeckým pracovníkom Filozofického ústavu Slovenskej akadémie vied, na ktorej získal v roku 1996 Zlatú medailu SAV. V roku 2008 mu bol udelený titul čestného doktorátu od Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Vo svojej bohatej tvorbe sa venoval najmä nemeckej a slovenskej filozofii, konkrétne epistemológii a dejinám osvietenskej a náboženskej filozofie. Jeho osobitným prínosom sú preklady diel z nemčiny, najmä texty Hegela, Feuerbacha, Nietzscheho, Kanta, a ďalšie.   Jeho unikátnosť tkvela okrem mnohého iného v tom, že patril medzi nemnohých slovenských spinozistov. Baruchovi Spinozovi venoval Teodor Münz aj svoju poslednú monografiu pod názvom Ježiš Kristus a apoštol Pavol vo filozofii Barucha Spinozu (2022). Prezrite si výber z bohatého porfólia Teodora Münza: Náhľady filozofov Malohontskej spoločnosti (1954)Kapitoly z dejín slovenskej filozofie (1957; spoluautor)Filozofia slovenského osvietenstva (1961)Od fantázie ku skutočnosti (1963)Prehľad dejín slovenskej filozofie (1965)Spory o teórii odrazu (1969; spoluautor)Humanistická iniciatíva Feuerbachovej filozofie (1971)Baruch Benedictus Spinoza (1977)Dejiny filozofického myslenia na Slovensku I (1987; spoluautor)Náboženská filozofia na Slovensku v prvej polovici 20. storočia (1994)Listy filozofom (2002)Hľadanie skutočnosti (2008)Cesta za skutočnosťou bez metafyziky. S Nietszchem a proti nemu (2015)Odchádzame? (2020)Ježiš Kristus a apoštol Pavol vo filozofii Barucha Spinozu (2022) O smutnej správe informovali Literárne noviny, Filozofická fakulta Univerzity Komenského, DenníkN a ďalší. Prečítajte si taktiež známy rozhovor s Teodorom Münzom na DenníkuN, jubilejný rozhovor v žurnáli Pravda a článok k jubileu v časopise Filozofia. V článku boli využité fotografie z článku DenníkaN a z portálu eFilozof.

Antropologický workshop

V Banskej Štiavnici sa v auguste uskutoční dvojdňový Antropologický workshop. Podujatie sa uskutoční v rámci riešenia grantového projektu vedeného dr. Jaroslavou Vydrovou. Antropologický workshop 16. a 17. august 2022 Banská Štiavnica Kultúrne centrum Eleuzína

Filozofia 77(5)

  Najčítanejší slovenský filozofický časopis Filozofia pripravil už piate tohtoročné číslo. Zaujať môžu tieto články: State Je možné pomocou Skowovej teórie kauzálnej explanácie kritizovať Hempelove štandardné príklady na nekauzálnu explanáciu?| Dalibor Makovník Nietzsche’s Concept of Decadence of the Individual| Jihun Jeong Pojem verzus koncepcia spravodlivosti v analytickej filozofii práva (2. časť)| Marek Neština Anna-Teresa Tymieniecka’s Phenomenology of Life and its Connections with Roman Ingarden’s Phenomenology| Magdalena Mruszczyk Eseje Tělo a pocity: tři ideje k ontologii emocí| Jan Puc Diskusie – polemiky Na ceste zo zajatia| Silvia Tomašková

Organon F 29(2)

Medzinárodný analytický časopis Organon F publikovaný pod Slovenskou akadémiou vied prináša druhé tohtoročné číslo, v ktorom nájdete: State Flattening the Curve of Moral Imagination| Ondřej Beran Susan Wolf on Supererogation and the Dark Side of Morality| Nora Grigore The Problem of Intention and the Evaluative Properties of Effects in the Knobe Effect| Andrzej Waleszczyński – Michał Obidziński – Julia Rejewska The Whole-Part Dilemma: A Compositional Understanding of Plato’s Theory of Forms| Seong Soo Park Conditional Uniqueness| Erhan Demircioğlu The Personite Problem and the Stage-Theoretic Reply| Harold Noonan Recenzia Catarina Dutilh Novaes: The Dialogical Roots of Deduction: Historical, Cognitive and Philosophical Perspectives on Reasoning| Jaroslav Peregrin

Paul Ricœur and the Challenges of Autonomy

Na bratislavskej Medzinárodnej škole liberálnych štúdií (BISLA) sa v novembri 2022 uskutoční medzinárodná konferencia pod názvom Paul Ricœur and the Challenges of Autonomy. Ako naznačuje názov, konferencia sa tematicky bude zameriavať na koncept autonómie, ktorý si v posledných rokoch získal pozornosť viacerých akademických disciplín. Tento záujem predstavuje výzvu na prehodnotenie konceptu autonómie v súčasnom svete ovplyvnenom pandémiou a vojnou.  Znova nazrieť na koncept autonómie nám dopomôžu perspektívy Paula Ricœura (1913 – 2005), a to najmä v oblasti fenomenológie, hermeneutiky, sociológie, etiky a politiky. Hlavnými prednášajúcimi budú Johann Michel (University of Poitiers; EHESS, Paris) a Sophie Vlacos (University of Glasgow). 4. – 5. november 2022 Bratilava – BISLAGrösslingová 53 CALL FOR PAPERS Všetky ďalšie informácie a aktualizácie nájdete v anglickom jazyku na stránkach pripravovanej konferencie.