filozofi.sk

O portáli
Informujte nás

    Filozofia 78(1)

    Od / 24. januára 2023 / 2023, Časopisy

    Nový ročník časopisu Filozofia vychádza v novom farebnom šate a prináša okrem štyroch statí a knižnej recenzie aj esejistickú spomienku k stému výročiu narodenia slovenského axiológia Mariana Várossa. Prezrite si obsah prvého tohtoročného čísla: State Selected Metaethical Aspects of Philippa Foot’s Moral Philosophy | Michal Chabada Robert Putnam: Důvěra jako fundemantální prvek občanské komunity a demokratického vládnutí | Tomáš Jarmara Hranice Anaximandrova univerza | Radim Kočandrle Marian Váross (foto: M. Robinsonová, 1984) Kdy se zrodila teorie spravedlivé války v západním kulturně-civilizačním prostoru? | Michal Rigel Úvahy – eseje Nadčasovosť reflexií Mariana Várossa (k 100. výročiu narodenia) | Tatiana Sedová Knižné recenzie CEPKO, Jaroslav, KALAŠ Andrej, SUVÁK Vladislav: Aristippi Cyrenaei fragmenta / Zlomky Aristippa z Kyrény | Zuzana Zelinová

    Filip Jaroš — Portmannova filosofická biologie a antropologie

    Od / 4. januára 2023 / 2022, Knihy, Novinky

    Svoje dlhoročné štúdium Adolfa Portmanna zúročuje český filozof Filip Jaroš vo svojej ďalšej knihe pod názvom Portmannova filosofická biologie a antropologie (2022), v ktorej sa venuje jeho kľúčovým filozofickým konceptom, ktoré sú reflexiou fundamentov, z ktorých čerpá skúmanie života. Prečítajte si anotáciu knihy: Osobnost a dílo Adolfa Portmanna (1897-1982) inspiruje již několik generací českých biologických myslitelů. Po módě genetického determinismu se v dnešní teoretické biologii opět obnovuje zájem o ohledávání filosofického základu, ze kterého čerpají vědy o živém. Právě v tomto kontextu je třeba přistoupit k Portmannovu klíčovému pojmu niternosti: organismus je pochopen jako autonomně jednající aktér prožívající své okolí, nikoliv jako sofistikovaný mechanismus či výsledek darwinistických selekčních procesů. Originalita Portmannovy “bazální antropologie” pak spočívá v tom, že ačkoliv přistupuje k člověku biologickými prostředky, daří se jí vykázat jeho jedinečnost mezi ostatními organismy. Portmann je podnětným myslitelem rovněž pro filosofy, neboť názorně ukazuje, jak je možné ve spojitosti s husserlovským diktem “návratu k jevům” skloubit smyslové vnímání s erudicí empirické biologie. Živá bytost vystupuje před člověkem jako tajemství, její estetická stránka ho nakonec dovádí k uvědomění, že biologie citlivá k projevům niternosti nemůže být čistě přírodní vědou. Adolf Portmann (1897 – 1982) bol švajčiarsky zoolog, filozof, antropológ a vrcholný predstaviteľ tzv. nemeckej autonomistickej školy v biológii.  Portmann bol evolucionista a kritizoval teistické myšlienky, no nebol striktným neodarwinistom. Nepopieral funkčný aspekt vonkajšej podoby organizmov, ale domnieval sa, že tento funkčný aspekt nie je všetkým, čo je podstatné. Portmann považoval za dôležitý a neoddeliteľný aspekt života sebaprezentáciu/sebavyjadrenie vlastného javu organizmov. Vlastný jav je v Portmannovom poňatí to, čo je na organizme vnímateľné bez toho, aby bol poškodený, vnímateľné nielen zrakom, ale aj ďalšími zmyslami, nielen ľudskými. Vlastný jav je prejavom vnútornosti. [cs.wiki]  Z kľúčových Portmannových diel: Podoba zvierat [Die Tiergestalt] (1948)Biológia a duch [Biologie und Geist] (1956)Nové cesty biológie [Neue Wege der Biologie] (1960) [dostupné v Scientia & Philosophia 7 a 8] Mgr. Filip Jaroš, Ph.D. vyštudoval matematiku (MFF UK) a teoretickú a evolučnú biológiu (PF UK). V súčasnosti pôsobí ako odborný asistent na Katedre filozofie a společenských věd FF UHK v Hradci Králové, kde sa zaoberá najmä filozofiou a históriou biológie. Jeho špecializáciou je estetická biológia Adolfa Portmanna, evolučná etika a biosemiotika. Medzi jeho výskumné záujmy patrí tiež vzťah ľudí a mačiek a v rámci svojho pôsobenia na FF UHK sa v rámci filozofickej antropológie zaoberá rozdielom medzi človekom a zvieraťom vo všeobecnosti. [philosophyday.sk] Výber z publikácií: Krása a zvíře. Studie o vztahu estetických a etických hodnot zvířat (2015)Adolf Portmann A Thinker of Self-Expressive Life (2021)“Humanistická antropologie” Adolfa Portmanna: její recepce a role v českém neoficiálním myšlení (2022)Portmann’s View on Anthropological Difference (2021) Pozrite si aj videozáznam prednášky a diskusie Filipa Jaroša Adolf Portmann: člověk a jeho sebevyjádření (2020) v rámci festivalu UNESCO Philosophy Day/Night 2020: https://www.youtube.com/watch?v=SVYz0MsPCvU&feature=emb_title

    Ostium 4/2022

    Od / 4. januára 2023 / 2022, Časopisy

    Ročník uzatvára aj internetový časopis pre humanitné vedy Ostium. Nájdete v ňom osem príspevkov:  Úvodník Tomáš Károly Štúdia Logos and Prediction. Human Speech in Reasoning and Computation of Man-Machine Interaction| Fee-Alexandra Haase Esej Neosobná spomienka (na Parmiggianiho zhorený dom z mladosti)| Róbert Karul Preklad Telo| Francesca Ferrando:  Profil Nikolaj Gavrilovič Černyševskij: od filozofovania k činu| Dmytro Tomakh Recenzia Prenikavá diagnostika súčasnej spoločnosti pod maskou provokácie Michela Houellebecqa| Marianna Uherková Academia_Debate Akreditačný proces na Slovensku (nielen) na pozadí myšlienok Konrada P. Liessmana| Martin Vašek Art & Critique Esej „Zostať doma“ ako spoločenské heslo a nový rozmer priestorov| Romana Javorčeková

    Filozofia 77(10)

    Od / 4. januára 2023 / 2022, Časopisy

    Časopis Filozofia završuje ročník 77 desiatym číslom za rok 2023. Nájdete v ňom 4 state, recenznú štúdiu, knižnú recenziu a úvodník. Prezrite si názvy príspevkov: Na úvod Racionalita – logika – jazyk| Matej Drobňák State Bída racionální iracionality, případ konspiračních teorií| Filip Tvrdý Hluboký nesouhlas a naturalizovaná etika| Petra Chudárková Jazyk ako nástroj exaktného myslenia vo vede| Ladislav Kvasz The Myth of the Victim Public. Democracy contra Disinformation| Petr Špecián Recenzné štúdie Kritická racionalita a možnosť nemožného. Glosy – Fragmenty Otakara A. Fundu| Martin Vašek Knižné recenzie LUBY, Štefan: Naša národná akadémia| Tatiana Sedová Neprehliadnite aj predošlé čísla v ročníku 77 časopisu Filozofia: Filozofia 77(1) Filozofia 77(2) Filozofia 77(3) Filozofia 77(4) Filozofia 77(5) Filozofia 77(6) Filozofia 77(7) Filozofia 77(8) Filozofia 77(9)

    Organon F 29(4)

    Od / 31. decembra 2022 / 2022, Časopisy

    Štvrté a posledné tohtoročné číslo medzinárodného analytického časopisu Organon F prináša päť článkov. Prezrite si ich zoznam: The Theory of Predication in Aquinas: Inherence or Identity?| Petr Dvořák Humberstone on Ayer’s Emotivism| Jeremiah Joven Joaquin Specification of the Fundamental Concepts in the Ontology of Processes; Event, Process, Activity| Martina Číhalová Prior and Tichý’s Concepts of Temporalism| Zuzana Rybaříková Testimonial Injustice and the Disquieting Conclusion: A Critique of the Critical Consciousness Requirement for Moral Culpability| Pamela Ann Boongaling Celé číslo nájdete bezplatne k prečítaniu kliknutím na tento link a na stránkach časopisu.

    Adriaan T. Peperzak — Myslenie

    Od / 8. decembra 2022 / 2022, Knihy, Novinky, Preklady

    “Filozofia je odkázaná na myslenie. A myslieť znamená žiť ľudský život.” Vo vydavateľstve Minor vychádza preklad knihy holandského filozofa a edukátora A. T. Peperzaka pod názvom Myslenie. Od samoty k dialógu a kontemplácii. Anotácia Filozofia však zahŕňa aj myslenie o myslení – a o živote, z ktorého sa filozofie vynárajú.Táto kniha sa sústreďuje na rečový aspekt filozofického myslenia. Jej ústredný problém možno evokovať prostredníctvom slova oslovenie: to, čo odlišuje reč (alebo písanie) od prežívania, je jej smerovanie alebo adresovanie niekým niekomu. Text, napríklad, je na nič, ak nie je nasmerovaný, adresovaný, venovaný, navrhnutý, poslaný alebo doručený niekomu, kto je ako adresát odlišný od pisateľa. Byť zapojený do filozofie znamená byť súčasťou dejín posolstiev a odpovedí, prostredníctvom ktorých myslitelia ponúkajú svoje myšlienky poslucháčom sťaby pozvánky, aby ich tí použili pre posolstvá nové. Ako dejiny návrhov a propozícií je filozofická prax nepretržitou tradíciou stále nových odpovedí, a to vďaka mnohým obratom i návratom vo svojom vlastnom rozprávaní. Adriaan Theodoor Basilius (Ad) Peperzak (1929) sa vo svojom výskume sústredí na históriu filozofie so špecifickym fókusom na filozofiu Hegela a Levinasa. Okrem nich v minulosti publikoval aj o Platónovi, Aristotelovi, Bonaventureovi, Descartesovi, Heideggerovi a Ricoeurovi. Je editorom série Perspectives in Continental Philosophy pre Fordham University Press. V súčasnosti je profesorom filozofie na Loyola Univesity Chicago. Knihu v preklade Ladislava Tkáčika si môžete zakúpiť v kníhkupectvách, napríklad tu.

    Ethics & Bioethics (in Central Europe) 12(3-4)

    Od / 8. decembra 2022 / 2022, Časopisy

    Vychádza nové dvojčíslie časopisu Ethics & Bioethics (in Central Europe), ktoré sa sústredí na témy nacionalizmu a národa. Nájdete v ňom tieto články: Editorial| Wendy Drozenová Morality and the nation: Was the birth of the European nation an immoral deviation?| Miroslav Hroch Nation and language: Magyar and Slovak ideas of common good (The first half of the 19th century)| Vasil Gluchman Responsibility and idea of Slavism in Kollár’s and Štúr’s thinking| Pavol Krištof The nation, Slavism, and Russia in the national emancipation conception of Svetozár Hurban Vajanský| Marcel Martinkovič Philosophical and geopolitical resources for ethical justification of the national and state revival of the suppressed nations in Central Europe| Miloslav Bednář The crisis of modern man in the light of Masaryk’s national philosophy| Jan Svoboda The vice of nationality and virtue of patriotism in 17th century Czech Lands| Kateřina Šolcová The question of the ethical issues of the nation in the community of nations: Inspiration of the Polish Pope John Paul II| Inocent-Mária V. Szaniszló The national identity and Orthodox Church: The case of contemporary Ukraine| Dmytro Shevchuk, Kateryna Shevchuk & Kateryna Khudoba Cultural diversity and clashing narratives about national culture: A Central European stoic pragmatist perspective| Krzysztof Piotr Skowroński

    Filozofia 77(9)

    Od / 27. novembra 2022 / 2022, Časopisy

    Vychádza predposledné tohtoročné číslo časopisu Filozofia, v ktorom nájdete štyri state, tri knižné recencie a komentár z vedeckého života. Prehliadnite si jeho obsah: State Naturalistické tendencie vo filozofii Davida Huma| Mariana Szapuová Inštrumentálna normativita naturalizovanej epistemológie| Martin Nuhlíček Fyzika a naturalistická filozofia: fyzikálne a filozofické aspekty kalibračného princípu| Róbert Maco Aplikácia fenomenológie v antropologickom a etnografickom výskume: východiská a perspektívy| Jaroslava Vydrová Recenzie MÜNZ, Teodor: Ježiš Kristus a apoštol Pavol vo filozofii Barucha Spinozu| Zlatica Plašienková PETRUFOVÁ JOPPOVÁ, Michaela: Od patetiky k etike. Spinozova teória ľudskej slobody| Peter Gurský MERCIER, Hugo, SPERBER, Dan: Záhada rozumu| Stanislav Spodniak Z vedeckého života Dedičstvo antickej filozofie ako most medzi Východom a Západom| Marta Gluchmanová Neprehliadnite aj predošlé tohtoročné čísla časopisu Filozofia: Filozofia 77(1) Filozofia 77(2) Filozofia 77(3) Filozofia 77(4) Filozofia 77(5) Filozofia 77(6) Filozofia 77(7) Filozofia 77(8)

    Jon Stewart — An Introduction to Hegel’s Lectures on the Philosophy of Religion

    Od / 27. novembra 2022 / 2022, Knihy, Novinky

    Americký filozof a historik filozofie, Jon Stewart, ktorý pôsobí na Oddelení sociálnej filozofie a filozofickej antropológie Filozofického ústavu SAV, vydáva svoju najnovšiu knihu pod názvom An Introduction to Hegel’s Lectures on the Philosophy of Religion. Kniha vychádza pod Oxford University Press v tvrdej väzbe a vo forme elektronickej knihy. Kniha s podnázvom The Issue of Religious Content in the Enlightenment and Romanticism [Problém náboženského obsahu v osvietenstve a romantizme] skúma Hegelovo náboženské myslenie na pozadí hlavných náboženských smerov jeho doby, konkrétne osvietenstva a romantizmu. Základný úvod k Hegelovym prednáškam poskytuje popis kritiky náboženstva kľúčovými osvietenskými mysliteľmi, ako je Voltaire, Lessing, Hume a Kant. Potom nasleduje analýza toho, ako romantickí myslitelia, ako Rousseau, Jacobi a Schleiermacher, na tieto výzvy reagovali. Pre Hegela mali názory týchto mysliteľov z obdobia osvietenstva aj romantizmu tendenciu vyprázdniť náboženstvo od obsahu. Cieľ, ktorý si stanovil pre svoju vlastnú filozofiu náboženstva, je obnoviť tento stratený obsah. Kniha poskytuje podrobný prehľad Hegelových prednášok o filozofii náboženstva a tvrdí, že základné myšlienky osvietenstva a romantizmu pretrvávajú dodnes a zostávajú dôležitou témou pre akademikov aj neakademikov bez ohľadu na ich náboženskú orientáciu. Jon Stewart, Ph.d., Dr. habil. theol. & phil., sa špecializuje na kontinentálnu filozofiu 19. storočia s dôrazom na myslenie Kierkegaarda a Hegela. Okrem toho sa zaujíma o fenomenológiu, existencializmus, náboženské myslenie (najmä európske myslenie 18. a 19. storočia), dánskym filozofickým myslením a mytológiou a mnohým iným témam.  V roku 2021 získal cenu Slovenskej akadémie vied, ktorú získal v danej kategórii za knihu Hegel’s Century: Alienation and Recognition in a Time of Revolution. Ďalšie informácie nájdete na jeho webstránkach: https://www.jonstewart.dk/ Knihu si môžete zakúpiť napríklad prostredníctvom stránok vydavateľstva kliknutím TU.

    CFP — Challenges for Environmental and Political Philosophy in the Antropocene

    Od / 24. januára 2023 / 2023, Udalosti, Uplynulé

    Filozofický ústav SAV pripravuje medzinárodnú vedeckú konferenciu na tému Challenges for Environmental and Political Philosophy in the Anthropocene [Výzvy pre environmentálnu a politickú filozofiu v antropocéne], ktorá sa uskutoční v dňoch 16. a 17. januára 2023 v Bratislave.  Aktualizácia Poznáme prvé mená hlavných prednášajúcich: Medzinárodná konferencia bude prebiehať v anglickom jazyku a  zúčastnia sa jej aj renomovaní politickí a environmentálni filozofi z viacerých európskych krajín. Tematicky sa bude zameriavať na presahy medzi environmentálnou a politickou filozofiou za účelom porozumieť súčasným globálnym environmentálnym krízam a napomôcť vysporiadať sa s nimi. Téma konferencie sa zakladá na predpoklade, že význam politických rozhodnutí v dobe antropocénu závisí na porozumení a prijatí Zeme ako univerzálneho metodologického horizontu. Z tejto premisy vyplýva, že adekvátna politická a sociálna filozofia by mala byť v prvom rade environmentálna. Keďže cieľom tejto konferencie je vytvoriť priestor pre kritickú diskusiu o možnostiach vytvárania efektívnej medzinárodnej výskumnej platformy, ktorá by mohla autenticky prispieť k reflexii súčasnej politiky, ktorá prehlbuje sociálne a environmentálne nerovnosti, privítame príspevky, ktoré majú charakter originality a relevancie k téme tejto konferencie. Uvítame vedecké perspektívy týkajúce sa základných potrieb, záujmov a hodnôt v antropocéne, napríklad ohľadne planetárnej ekologickej civilizácie alebo medzikultúrnych rozdielov týkajúcich sa vnímania nebezpečenstiev pre ľudstvo, atď. CFP — abstrakt (max. 200 slov) do 8. decembra 2022 na kontaktný e-mail: filoevde@savba.sk Konferencia sa uskutoční 16. a 17. januára 2023 v Bratislave.