filozofi.sk

O portáli
Informujte nás

    Peter Sutoris: The Anthropocene’s Implications for the Role of Education in Society: Reflections on Hannah Arendt and Paul Ricœur

    Od / 11. apríla 2022 / 2022, Udalosti, Uplynulé

    Peter Daubner v mene Filozofického ústavu Slovenskej akadémie vied pozýva na pripravovanú prednášku Petra Sutorisa, ktorý v súčasnosti pôsobí na University of York. Sutoris je antropológom rozvoja a životného prostredia. Neprehliadnite taktiež jeho čerstvú monografiu Educating for the Anthropocene: Schooling and Activism in the Face of Slow Violence (2022). Prednáška preskúma relevanciu ideí Hannah Arendtovej a Paula Ricœura pre súčasné debaty o sociálnom cieli vzdelávania vo svetle momentu vysokého Antropocénu a súvisiacej environmentálnej multikrízy. Prednáška sa uskutoční 24. marca 2022 v priestoroch Filozofického inštitútu Slovenskej akadémie vied (Klemensova 19, Bratislava). Pozvánku na prednášku nájdete tu

    Graham Parkes: Practical Responses to the Climate Crisis from Cross-Cultural Perspectives

    Od / 11. apríla 2022 / 2022, Udalosti, Uplynulé

    Oddelenie environmentálnej filozofie na Filozofickom ústave Slovenskej akadémie vied pozýva na prednášku Grahama Parkesa (1949), ktorý pôsobí na Viedenskej univerzite. Parkes sa dlhodobo zaoberá environmentálnou filozofiou najmä z perspektív európskej a východoázijskej filozofie. Okrem prednášky môže zaujať aj jeho posledná monografia How to Think about the Climate Crisis: A Philosophical Guide to Saner Ways of Living (2021). Prednáška s názvom Practical Responses to the Climate Crisis from Cross-Cultural Perspectives sa uskutoční 18. marca 2022 o 16:00 na pôde Filozofického ústavu Slovenskej akadémie vied (Klemensova 19, Bratislava). Pozvánku na prednášku nájdete tu

    Friedrich Nietzsche – Tak vravel Zarathustra. Súmrak modiel. Antikrist. Ecce Homo

    Od / 12. marca 2022 / 2022, Preklady

    Neprehliadnite čerstvú edíciu štyroch z vrcholných diel Friedricha Nietzscheho (1844 – 1900) od vydavateľstva IRIS.    Svoje najznámejšie dielo Tak vravel Zarathustra [Also sprach Zarathustra] písal Nietzsche v rokoch 1883 až 1885. V knihe oboznamuje čitateľa predovšetkým s konceptom vôle k moci, za ktorý priznane vďačí svojmu predchodcovi Arthurovi Schopenhauerovi (1788 – 1860). V tejto publikácii taktiež po prvý krát spomína koncept Übermensch, ktorý predstavuje ideál človeka hodný nasledovania. Pozoruhodnou je Nietzscheho idea Večného návratu, ktorú v tejto knihe nazýva fundamentálnou ideou.  Rok 1888 bol pre Friedricha Nietzscheho mimoriadne produktívny a v tomto roku pripravil texty Súmrak modiel, Antikrist, Ecce Homo, Prípad Wagner [Der Fall Wagner] a Nietzsche kontra Wagner.    Súmrak modiel [Götzen-Dämmerung] napísal Nietzsche iba v priebehu jedného týždňa na dovolenke vo Švajčiarsku. Nietzsche kritizuje nemeckú kultúru vtedajšej doby, jej nesofistikovanosť, dekadentnosť a nihilizmus. Na kontrast, ponúka Cézara, Napoleona, Goetheho, Thucydida a sofistov ako silnejšie postavy. Nietzsche na tomto mieste vyzýva na prehodnotenie všetkých hodnôt.    Predošlá kritická esej Súmrak modiel môže byť považovaná za úvod k vydaniu publikácie Antikrist [Der Antichrist]. Bohužiaľ, napriek Nietzscheho plánom, kniha mohla vyjsť až v roku 1895 – sedem rokov po jej napísaní. Nietzsche v tomto kontroverznom texte prostredníctvom konceptu vôle k moci odkrýva dekadentné hodnoty a vyžaduje od nich očistu. Kritizuje pasivitu spoločnosti a zbabelú rezignáciu, ktorou je nasatá. Podrobnou analýzou nachádza tento jed v jadre kresťanstva a znechutený ho obviňuje z oslabovania ľudskej vitality a z toho, že zachováva to, čo by malo prirodzene zaniknúť.    Ecce Homo je poslednou Nietzscheho knihou vydanou počas jeho života. V tomto unikátnom texte Nietzsche sleduje svoj život, prácu a vývin seba ako filozofa. Prehliada si postavy, ktoré ovplyvnili jeho myseľ: Schopenhauer, Wagner, Sokrates, Kristus. Ecce Homo ponúka finálnu knižnú expresiu mysle jedného z najväčších filozofov 19. storočia.

    Filozofia 77(2)

    Od / 23. februára 2022 / 2022, Časopisy

    Filozofický ústav SAV pripravil druhé tohtoročné číslo časopisu Filozofia. V tomto čísle nájdete: State Metafyzické předpoklady liberální demokracie| Zemánek, L. Pojem inakosti a environmentálna filozofia – Emmanuel Levinas a Martin Buber| Kuchtová, A. Faking a Collision Course: When History Clashes with Populism| Černín, D. Nikolay Berdyaev: The Dialectics of Sobornost| Tonkovidova, A. Viktorovna Recenzné štúdie Čo nám môžu ponúknuť sociálne a humanitné vedy v situácii svetovej pandémie? Malá úvaha nad publikáciou Kontroverzie ľudských práv a pandémia Covid 19| Švec, J. Knižné recenzie WIKFORSS, Asa: Alternatívne fakty. O poznaní a jeho nepriateľoch| Sedová, T.

    Theodor Lessing – Hluk

    Od / 22. júla 2022 / 2022, Novinky, Preklady

    Vydavateľstvo Přestupní stanice ponúka v českom preklade publikáciu s názvom Hluk Proti hlučnosti našeho života   Theodor Lessing vo svojej knihe Der Lärm. Eine Kampfschrift gegen die Geräusche unseres Lebens (1908) poskytuje štúdiu o hluku. Pokúša sa o interdisciplinárny náhľad na fenomén nadbytočného hluku „civilizovaného“ života.  V piatich kapitolách sa venuje psychológii, filozofii a kultúre hluku a hľadania psychologických dôvodov, prečo ľudia inklinujú k produkcii nadbytočného hluku. Okrem diagnostiky však ponúka aj návrhy, ako zaviesť protihlukové opatrenia aj prostredníctvom právnych foriem.[1] Hluk metropoly je podľa Lessinga dôsledkom a príčinou degenerácie kvality života v západnej civilizácii.[2] Theodor Lessing (1872 – 1933) bol nemecký filozof židovského pôvodu. Jeho filozofické dielo ovplyvnili najmä F. Nietzsche a A. Spir. Po štúdiu medicíny vo Freiburgu získal doktorát z filozofie v Mníchove. Jeho plány na habilitáciu prekazilo verejné pobúrenie nad vplyvom židov na akadémii. Neskôr sa pokúsil o habilitáciu pod E. Husserlom, no opäť neúspešne. V nasledujúcich rokoch vyučoval filozofiu v Hanoveri, kde založil prvú nemeckú spoločnosť proti hluku. Počas prvej svetovej vojny napísal Geschichte als Sinngebung des Sinnlosen [História ako tvorenie zmyslu z nezmyselného], ktorej vydanie však oddialila cenzúra kvôli jeho nekompromisnému protivojnovému postoju. Známym sa však stal najmä kvôli jasnej opozícii voči nástupu Hindenburga na pozíciu prezidenta Weimarskej republiky. V roku 1925 napísal: Platón zastával názor, že vodcami ľudí by mali byť filozofi. Na trón v Hindenburgu nenastúpi žiaden filozof. Iba reprezentatívny symbol, otáznik, nula. Dalo by sa povedať „Lepšia nula [Zero] ako Nero“. Bohužiaľ, história ukazuje, že za každou nulou sa skrýva budúci Nero. Nenávidený a prenasledovaný nacionalistami a antisemitmi a pod tlakom študentských protestov bol nútený opustiť svoju lektorskú pozíciu. Tri mesiace po nástupe nemeckej nacistickej strany do vlády v roku 1933 emigroval do Československa, kde bol o pár mesiacov zavraždený.

    Heinrich Heine – Eseje o náboženstve a filozofii

    Od / 8. februára 2022 / 2022, Preklady

    Christian Johann Heinrich Heine (1797 – 1856) patrí medzi najváženejších nemeckých básnikov, spisovateľov a literárnych kritikov. Preslávila ho najmä jeho skorá poetická tvorba, ktorá sa zachovala aj v hudobných kompozíciach Franza Schuberta alebo Roberta Schumanna. Bol taktiež známy ako člen hnutia Mladé Nemecko [Junges Deutschland], čo viedlo k tomu, že veľká časť jeho tvorby bola zakázaná nemeckými autoritami. Jeho tvorba je ovplyvnená Karlom Marxom, G. W. F. Hegelom, A. W. Schlegelom, Aristofanom a ideami protestantizmu. Jeho eseje o nemeckej literatúre, politike, kultúre a filozofii obsahujú pozoruhodné a originálne pohľady. Pod Vydavateľstvom Spolku slovenských spisovateľov vychádza v slovenskom preklade zbierka s názvom Eseje o náboženstve a filozofii Kúpiť knihu   Z ďalšej tvorby:   Reisebilder [Cestovateľské obrázky] (1826) Buch der Lieder [Kniha piesní] (1827) Deutschland. Ein Wintermärchen [Nemecko. Zimná rozprávka] (1844)

    Jean-François Braunstein – Filosofie, která přišla o rozum

    Od / 8. februára 2022 / 2022, Knihy, Preklady

        Jean-François Braunstein (1953) je profesorom súčasnej filozofie na Université Paris 1 Panthéon-Sorbonne. Najnovšia publikácia tohto známeho francúzskeho filozofa s podnázvom gender, práva zvierat, smrť prichádza v českom preklade Petra Horáka.  Autor podrobuje skúške východiskové tvrdenia troch disciplín vysporiadavajúcich sa s témami podnázvu: rodové štúdiá (gender studies), štúdie zaoberajúce sa zvieratami (animal studies) a bioetika.  Braunstein po starostlivom štúdiu textov zakladateľov týchto disciplín (John Money, Judith Butlerová, Peter Singer, Donny Harawayová a ďalší) analyzuje ich perspektívy, poukazuje na rozpory a namieta.  Snaha „zotrieť hranice“ medzi pohlaviami, medzi zvieratami a ľuďmi, medzi živými a mŕtvymi je chybná. Práve naopak, k týmto hraniciam, ktoré k nám neoddeliteľne patria, je potrebné postaviť sa čelom. Áno, filozofia niekedy prichádza o rozum, a to keď zabudne na človeka.¹ Knihu si môžete zakúpiť v slovenských kníhkupectvách.

    Human Affairs 32(1)

    Od / 8. februára 2022 / 2022, Časopisy

    Prvé tohtoročné číslo časopisu Human Affairs je k dispozícii na stránkach vydavateľstva De Gruyter. Fulltext je prístupný iba pre odberateľov vydavateľstva.  V tomto januárovom čísle nájdete: Časopis Human Affairs: Postdisciplinary Humanities & Social Sciences Quarterly je postdisciplinárny medzinárodný časopis pre humanitné a sociálne vedy publikovaný od roku 1990 v anglickom jazyku Slovenskou akadémiou vied. Reflection on Wolf Schmid’s Narratological Model and Historical Narrative| Juraj Šuch, Ivan Jančovič Physician-Assisted Suicide, the Right to Die, and Misconceptions About Life| Pedro Fior Mota De Andrade, Mario Tito Ferreira Moreno Ideological Struggle in Social Processes Through the Lens of Héctor P. Agosti’s Political Thinking| Dominika Dinušová Krausist Criticism of the European Imperial Nationalism Doctrine| Delia Manzanero Percieved Stress in Emerging Adulthood: The role of Sense of Control and the Mediation Effects of Religiosity and Materialistic Values| Muhammad Rehan Masoom An Exploration of Women’s Social Position in Primary and Middle School Textbooks in Pakistan| Jan Alam, Ikram Badshah Examining the Father-Child Relationship: A Theoretical Framework for Creating a Methodology| Zuzana Fucsková, Peter Babinčák, Monika KačMáROVá Emotionally Engaged Parent Versus Professional Teacher: Strategies for Maintaining Borders Between the Dual Teacher-Parent Role in School| Lucia Hargašová Humility Expression and its Effects on Moral Suasion: An Empirical Study of Ocasio-Cortez’s Communication| Francesca D’errico, Peter Bull, Ernestina Lamponi, Giovanna Leone

    Edith Steinová – Konečné a večné bytie

    Od / 4. februára 2022 / 2022, Knihy, Preklady

    Vo vydavateľstve Európa vychádza preklad knihy Endliches und ewiges Sein významnej nemecko-židovskej katolíckej filozofky a rehoľníčky Edith Steinovej (1891 – 1942) pod názvom Konečné a večné bytie. Dielo z roku 1936 je pokusom o systematické skúmanie vzťahu aristotelovsko-tomistickej filozofie, no ešte významnejší je jej prínos v rozvíjaní husserlovskej fenomenologickej metódy pri skúmaní problematiky bytia a jeho poznania.

    Peter Šajda – Existencia medzi konfliktom a ľudskosťou

    Od / 8. februára 2022 / 2022, Knihy, Knižnica

    Filozofické preskúmanie dynamiky vzniku a priebehu konfliktu a možnosť jeho deeskalácie prostredníctvom uvedomelého uchopenia vlastnej existencie – takýto cieľ si autor stanovuje v publikácii Peter Šajda (1977) v súčasnosti pôsobí ako vedúci Oddelenia sociálnej filozofie a filozofickej antropológie na Filozofickom ústave Slovenskej akadémie vied.   Existencia medzi konfliktom a ľudskosťou. Filozofia existencie a konzervatívna revolúcia Obsah 1. Premeny pojmu existencia. Od Kierkegaarda k Schmittovi 2. Podoby existencie. Heideggerova interpretácia Kierkegaarda 3. Má zmysel milovať nepriateľa? Konfrontácia Kierkegaarda so Schmittom 4. Proti strate jedinca a „oddelenej“ politike. O Buberovej kritike Schmitta 5. Obmedzenie nepriateľstva ako výchova k ľudskosti: Schmitt a Jünger 6. Nepriateľ medzi inštinktom a ideou. Jüngerove úvahy o jedincovi a mase 7. Buberovo „jüngerovské“ obdobie. Dvojitá vlna nemeckého a židovského nacionalizmu 8. Zápasy jedinca v nihilistickej dobe. Kierkegaardova a Jüngerova kritika modernity 9. O epistemologickej výhode porazených: Schmitt a Koselleck 10. Od davu k blížnemu. Spoločenská angažovanosť jedinca podľa Kierkegaarda