Takzvaná “tretia kritika” osvietenského filozofa Immanuela Kanta (1724 – 1804) s názvom Kritik der Urteilskraft vychádza v slovenskom preklade prvýkrát samostatne.
Kritika súdnosti (1790) uzatvára Kantov Kritický projekt, ktorý zahŕňa Kritiku čistého rozumu (1781) a Kritiku praktického rozumu (1788).
Text je rozdelený na 2 obsiahle sekcie. Prvou je Kritika estetickej súdnosti, za ktorou nasleduje Kritika teleologickej súdnosti. Kniha zároveň obsahuje Kantov vlastný záverečný prehľad Kritického systému. Slovenský preklad taktiež obsahuje doslov Miroslava Marcelliho.
Kant sa aj v tejto Kritike pokúša o odhalenie apriórnych princípov, ktoré sú fundamentálne pre schopnosť súdenia. V prvej kapitole analyzuje skúsenosti s krásou, diskutuje o objektívnosti vkusu, estetickej nestrannosti, vzťahu umenia a prírody, funkcii predstavivosti, genialite a originalite, limitoch reprezentácie a spojitosti medzi morálkou a estetikou. Druhú kapitolu venuje konceptu teleológie, a teda idei, že niečo má cieľ. Kant zastáva, že tento koncept môže byť užitočný vo vedeckej práci, no bolo by mylné, ak by sme sa nazdávali, že teleologické princípy platia na prírodu.
Kritika súdnosti výrazne ovplyvnila umelcov, spisovateľov a filozofov klasického a romantického obdobia, vrátane Hegla, Schellinga, Schopenhauera a Nietzscheho a mala ďalší význam pre analytickú filozofickú tradíciu.
Vydavateľstvo Petrus ponúka v edícii Idea Kantovu knihu Kritika súdnosti v slovenskom preklade Patrície Elexovej a s doslovom Miroslava Marcelliho. Nájsť ju môžete aj kliknutím TU.
