Ulrich Wollner — Politická filozofia u kynikov
https://www.youtube.com/watch?v=xWNrCy8I3Ik Ulrich Wollner vystúpil s prednáškou online formou na festivale UNESCO Philosophy Day/Night v roku 2020. Viac informácií
Etické teórie – neetická prax
Slovenské filozofické združenie pri Slovenskej akadémii vied organizuje výročnú medzinárodnú vedeckú konferenciu pod názvom Etické teórie – neetická prax. Podujatie sa uskutoční už v dňoch od 19. do 21. októbra v Kongresovom centre SAV Academia v Starej Lesnej. Konferencia sa bude venovať týmto témam: Dejinno-filozofické podoby otázky akrasie resp. vzťah medzi etickou teóriou a praxou z historickej perspektívy Súčasné kontexty diferencie etickej teórie a praxe Morálna, sociálna a politicko-filozofická perspektíva pri skúmaní akrasie Udalosti, činy, dôvody: relevancia akrasie pre teórie konania a ľudskej prirodzenosti Epistemologicko-metodologické aspekty vzťahu medzi argumentáciou a konaním Pozvánka Web 19. – 21. október 2022 Kongresové centrum SAV Academia Stará Lesná Študenti, doktorandi a dôchodcovia majú na podujatie vstup zdarma.
Peter Daubner (ed.) – Idea socializmu?
Editor a spoluautor Peter Daubner zostavil zbierku pod názvom Idea socializmu? Ku knihe Axela Honnetha, ktorú možno vnímať ako odpoveď na monografiu svetoznámeho nemeckého sociológa a filozofa Axela Honnetha (1949) pod názvom Idea socializmu [Die Idee des Socialismus] (2015). Tá vyšla v slovenčine v preklade Patrície Elexovej pod názvom Idea socializmu (2020). Podľa editora „ide o prvú kolektívnu publikáciu v medzinárodnom kontexte, ktorá sa systematicky venuje Honnethovej koncepcii socializmu a analyzuje jeho nové poňatie fundamentálnych princípov a cieľov socialistického myslenia a politiky, ktoré opúšťajú paradigmy industriálnej éry“. E X K L U Z Í V N EKnihu Vám ponúkame na stiahnutie na konci tohto článku. V publikácii môžete nájsť okrem úvodu a informácií o autoroch osem kapitol: Úvod| Peter Daubner Znovu o socializme, alebo ako vrátiť loptu do hry| František Novosád Svetová revolúcia alebo socializmus, komunita po komunite, v antropocéne?| Leslie Sklair Pokus Axela Honnetha o založenie idey socializmu| Boris Zala K idei socializmu| Joseph Grim Feinberg Idea pokroku v tradícii socialistického myslenia a jej budúcnosť| Michael Augustín Kritická hermeneutika 2.0| Ľubomír Dunaj Idea socializmu: dlhá cesta od teórie k praxi| Ján Ruman Idea socializmu v ére antropocénu| Peter Daubner O autoroch Portál filozofi.sk Vám so súhlasom editora knihy ponúka ZDARMA celé znenie knihy Idea socializmu? Ku knihe Axela Honnetha. S T I A H N U Ť
Filozofia 77(7)
Časopis Filozofia pokračuje v tomto ročníku piatimi štúdiami, jednou recenziou a spomienkou na Teodora Münza, ktorý nás tohto roku opustil (1926 – 2022). Pozrite si prehľad príspevkov siedmeho tohtoročného čísla: State Argument a jeho podoby vo filozofii vedy| Lukáš Bielik K otázke povahy pojmov v sociálnom a humanitnom poznaní| Tatiana Sedová Sémantická informácia, misinformácia a dezinformácia| Dominik Sadloň Je Eulerova explanácia nemožnosti prechodu kráľoveckých mostov symetrická alebo asymetrická?| Dalibor Makovník Kontramožné kondicionály a neintuitívne úsudky| František Gahér Rozhľady Obzretie za životom a dielom Teodora Münza| Zlatica Plašienková, Michal Bizoň Knižné recenzie Normatívnosť ako kľúč k človeku: medzi darvinovskou evolúciou a normativitou – nad knihou Jaroslava Peregrina: Člověk jako normativní tvor| Tatiana Sedová Neprehliadnite aj predošlé tohtoročné čísla časopisu Filozofia: Filozofia 77(1) Filozofia 77(2) Filozofia 77(3) Filozofia 77(4) Filozofia 77(5) Filozofia 77(6)
Marián Zouhar – Argument: nástroj myslenia a presviedčania
Marián Zouhar, profesor pôsobiaci na Katedre logiky a metodológie vied Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, čerstvo publikoval monografiu pod názvom „Argument: nástroj myslenia a presviedčania“, v ktorej sa zaoberá štruktúrou, rekonštrukciou a hodnotením argumentov, ale aj ich definíciou vo vzťahu k pravdivosti či motívom. Monografia prezentuje argumentáciu ako činnosť, ktorej primárnym cieľom je uvádzať dôvody v prospech pravdivosti informácií, no spravidla sa používa na ďalšie ciele.* Čitateľov môže zaujať i autorov fókus na argumentačné chyby, ktoré môžu nastať v súlade s motívmi či neúmyselne, a to všetko ilustruje na príkladoch. Prezentovaná publikácia je preto nielen medziodborovou metodologickou pomôckou, no i vhodným vstupom pre laickú verejnosť do metodológie argumentácie, s ktorou sa stretáva prostredníctvom rôznorakých médií na dennej báze. Kniha vychádza pod vydavateľstvom VEDA a môžete si ju zakúpiť aj priamo u vydavateľa.
Z. Zelinová & A. Kalaš – Hesiodov svet vo veršoch
Prvá slovenská verzia Hesiodovej Theogónie vychádza pod názvom „Hesiodov svet vo veršoch. Pramene a interpretácie“ v preklade Zuzany Zelinovej a Andreja Kalaša, ktorí slovenským čitateľom taktiež pripravili úvod k čítaniu tohto diela priblížením Hesiodovho života a jeho odkazu, a to i v kontexte súčasného diskurzu. Hesiodos (750 p. n. l. – ?) pravdepodobne pôsobil v súčasne s Homérom a v súčasnosti je považovaný za jedného z najvýznamnejších antických gréckych básnikov. Možno povedať, že jeho písané dielo je v súčasnosti akousi sondou do starogréckej mytológie a protofilozofie, okrem toho však aj archaickej ekonómie, astronómie, poľnohospodárstva či spôsobov merania času. Theogónia je vo všeobecnosti považovaná za Hesiodove najranejšie dielo, v ktorom sa zaoberá predovšetkým kozmogóniou a teogóniou, a to aj prostredníctvom genealógie. Predpokladá sa, že toto dielo je zároveň prvým, ktoré rozpráva mýty o Pandore, Prometeovi a Zlatom veku. Kniha vychádza pod vydavateľstvom IRIS a môžete si ju zakúpiť v slovenských kníhkupectvách.
Organon F 29(3)
Augustové číslo medzinárodného analytického časopisu Organon F, ktorý publikuje Filozofický ústav Slovenskej akadémie vied, prináša ďalších päť štúdií doplnených diskusným príspevkom. Prezrite si obsah tretieho tohtoročného čísla: State An Inferentialist Account of Fictional Names| Byeong D. Lee Pragmatization of Narrative in Wittgenstein’s Later Philosophy: A Modern Perspective| Andrii Synytsia On the Appropriateness of Holding Morally Accountable| Haozhan Sun – Ivo Dragoun Concepts May Still Be Objects| Harold Noonan Diskusia Value and Freedom (A review of P.M.S. Hacker’s The Moral Powers: A Study of Human Nature (volume 4). John Wiley & Sons, 2021)| Joanna Moncrieff Ak vás články zaujali, neprehliadnite taktiež predošlé tohtoročné čísla: Organon F 29(1)Organon F 29(2)
Večer filozofie – Aby morálka nebola len úvahou
V Prešove sa uskutoční v poradí druhý tohtoročný Večer filozofie. Jadrom podujatia bude prednáška a workshop dr. Kataríny Komenskej. Nosnou témou bude humanitárna etika a humanitarizmus, čo naznačuje aj podnázov O morálnej motivácii v čase krízy. Podujatie otvoria hudobní hostia Matej Leško a Lukáš Valkučák. Prečítajte si anotáciu k druhému Večeru filozofie: Keď sme na Philosophy Day/Night 2021 otvorili tému morálnej motivácie v čase krízy, netušili sme, aké nové morálne výzvy nám prinesie tento rok a ako aktuálne bude pre naše etické úvahy hlbšie uchopenie krízy, jej rozmerov a s tým spojeného humanitarizmu (ako aktívnej odozvy na utrpenie, bolesť a chaos v čase pohrôm, vojen a katastrof). Vojnový konflikt na Ukrajine vyvolal vlnu pomoci a ochoty ísť za hranice svojho komfortu a bezpečia, a to aj napriek všeobecnej spoločenskej a ľudskej únave po 2 rokoch globálnej pandémie. Kde sa v spoločnosti nabrala sila a odhodlanie odpovedať na tieto výzvy? Z čoho pramenila (a pramení) motivácia u jednotlivcov zmobilizovať nie len seba, ale aj svoje okolie a spoločnosť konať “dobro”? V rámci teoretickej etiky vzťah morálneho úsudku, teda toho, čo hodnotíme ako dobré/správne, s morálnym konaním nie je jednoznačný. Do procesov etického rozhodovania a konania vstupuje mnoho, nie len objektívnych, faktorov. To však neznamená, že ich relevantnosť nie je potrebné za každých okolností racionálne zhodnocovať. Morálny charakter, morálny vývoj, kultúrny kontext, ale aj socio-politické a ekonomické faktory dokážu ovplyvniť naše odhodlanie naplniť náš morálny úsudok, a to nie len v čase krízy. Aj preto musíme zmysluplne hovoriť o morálnej motivácii. Tá nie je len psychologickým faktorom, ktorý etika „akceptuje“ vo svojich teoretických dišputách, ale je relevantnou súčasťou procesu etického rozhodovania a konania. Morálna motivácia je skrátka naším odhodlaním spájať náš morálny úsudok s morálnym konaním. Cieľom Večera filozofie bude za pomoci rôznych literárnych úryvkov identifikovať a pomenovať rôzne príčiny morálnej motivácie. Libresso Books & CoffeeHlavná 29, Prešov 12. september 2022 19:30 – 22:00 info@filozofi.sk
Ethics & Bioethics (in Central Europe) 12(1-2)
Prvé tohtoročné dvojčíslie časopisu Ethics & Bioethics (in Central Europe) prinieslo desať nových príspevkov: The ethical in Jan Patočka’s thought: Sacrifice and care for the soul| Michaela Belejkanicova Michel Onfray’s concept of new ethics| Joanna Skurzak T. G. Masaryk’s involvement in the Jewish issue| Wendy Drozenová Karol Frenkel and the tradition of ethics| Stefan Konstańczak Ethical principles as the basis of governance in the works of Johann Weber Janus Bifrons and Lectio principum| Martina Kášová & Slavomíra Tomášiková Modern ideas about the object of scientific knowledge and bioethics| Oksana Chursinova & Viktor Petrushenko & Oksana Petrushenko Utilitarianism on the front lines: COVID-19, public ethics, and the “hidden assumption” problem| Charles Shaw & Silvio Vanadia No room for patients or ethics: COVID-19-broken hospitals in Madrid| Andrea Romera Values consolidating and disintegrating lyrical relationships as evaluated by women and men| Boris Kňažko Ethics programs in business and management literature: Bibliometric analysis of performance, content, and trends| Anna Lašáková & Anna Remišová & Daniela Viviane Abratzky
Human Affairs 32(3)
Medzinárodný postdisciplinárny časopis Human Affairs vydal svoje tretie tohtoročné číslo. V čísle nájdete aj verejný článok, ku ktorému sa dostanete aj bez prihlásenia. Pozrite si zoznam príspevkov: A Conversation on philosophy of mind and consciousness – illusionism vs critical psychology: An extended dialogue between Keith Frankish and Paul Stenner| Gabriel Bianchi Illusionism and its place in contemporary philosophy of mind| Keith Frankish, Katarína Sklutová ‘Trust me, i´m an illusionist.’ a critical response to Keith Frankish’s illusionism and its place in contemporary philosophy of mind [verejný prístup]| Paul Stenner Illusionism is no trick| Keith Frankish Four clarifications on the soft problem of ‘Qualia as illusions’| Paul Stenner Go south! – The establishment of Hungarian–Ethiopian diplomatic relations in 1959-1960| Viktor Marsai Ethics in Masaryk’s classification of the sciences| Jan Svoboda The Frankfurt institute at 100: The perspective of a trichotomic critical theory| Marek Hrubec