Preklady

Pavel Mervart vydáva preklad Ondřeja Berana a Jana Kolářa Wittgensteinových povojnových zápiskov pod názvom O filosofii psychologie.  Wittgensteinovy poválečné zápisky o filosofii psychologie představují relativně málo známý (s výjimkou dílčího výboru z těchto textů, z něhož vznikl 2. díl Filosofických zkoumání), ale rozsáhlý a pozoruhodný materiál. Autor v nich do značné míry opouští soustředění na jazyk a význam jako téma a metodu jazykových her, které charakterizovaly „klasický“ tvar jeho pozdní filosofie (jak ji známe z 1. dílu Filosofických zkoumání nebo z Modré a hnědé knihy), a přesouvá se k pojmům specificky psychologické povahy a do blízkosti zkoumání fenomenologických. Klade si otázky, co vstupuje do procesů našeho vnímání a vidění, otázky po povaze toho, co nazýváme duševními stavy či emocemi, a zvláště otázky po vztahu mezi těmito psychologickými fenomény a tím, co chápeme jako jejich „vnější“ projev či vyjádření. Ve své filosofii psychologie Wittgenstein také dopodrobna zkoumá problém „aspektového vidění“ na příkladu řady schematických obrázků, stejnou měrou osvětlujících jako kuriózních, mezi nimiž čelné postavení zaujímá ikonická figura „kachnozajíce“. Díky typicky wittgensteinovské aforistické stylistice, téměř nevyužívající technických či odborných termínů, přitom však hutné až kryptické, představují tyto poznámky filosoficky náročnou četbu, která je zároveň netriviálním estetickým zážitkem. Wittgensteinovy úvahy o filosofii psychologie byly klíčovým inspiračním zdrojem významných děl poválečné filosofie jednání (např. pojednání G. E. M. Anscombe Úmysl), etiky (práce Cory Diamond, Petera Winche či Stanleyho Cavella) či filosofie mysli (autorů jako Norman Malcolm či Peter Hacker). Překlad úplného souboru těchto zápisků vzniklých v letech 1946–1951 podstatným způsobem doplňuje obraz Wittgensteinova poválečného díla, v českých překladech dosud zastoupeného menšími sbírkami poznámek O jistotě a O barvách. Ludwig Wittgenstein (1889 – 1951) Knihu nájdete v slovenských kníhkupectvách, napríklad na tomto linku. Český a slovenský čitateľ má k dispozícii tieto preklady Wittgensteinových textov: Filosofická zkoumání (1931/2019) Filozofické skúmania (1979) Filosofické poznámky (2016) Modrá a hnědá kniha (2006) Modrá a Hnedá kniha (2002) Denníky 1914-1916 (2005) O istote (2006) Poznámky o barvách (2010) Rozličné poznámky (1977/2021) Tractatus logico – philosophicus (2003)

V českom vydavateľstve Dybbuk vychádza v edícii stoae Platónov dialóg Symposion, v českom preklade Viktora Zavřela pod názvom Slavnost. Prečítajte si anotáciu knihy: Název tohoto Platónova dialogu v řečtině zní Symposion, což lze také přeložit jako „pitka“ či „pití“. V řecké kultuře však společné pití ne­označovalo událost, jak si ji představujeme a vykonáváme dnes. Byla to zábava, jejíž součástí sice bylo popíjení vína, ale měla i jistý obřadní a slavnostní charakter. Tento dialog pak je oslavou moci a síly opomíjeného boha Eróta. Text sestává ze sedmi řečí, z nichž každá má svá specifika, svůj vlastní styl a strukturu. Bez nadsázky lze též říci, že autor každé z nich má určitý psychologický profil. Jednotlivé řeči se samozřejmě různí i z hlediska obsahu a též z hlediska volby jazykového stylu je kupříkladu řeč lékaře Eryximacha strohá, vědecká, bez uměleckých příkras, oproti tomu řeč dramatika Agathóna oplývá celou řadou uměleckých prostředků, přičemž však není tak myšlenkově obsáhlá jako některé řeči předchozí. Platón (428/427 – 348/347 pred n. l.) Knihu môžete nájsť v slovenských kníhkupectvách, napríklad na tomto linku.

V českom vydavateľstve Dauphin vychádza preklad Romana Tadiča, knihy anglického filozofa Rogera Scrutona, pod názvom Boží tvář. Ide o cyklus prednášok nesúcich meno lorda Gifforda, ktoré predniesol na Univerzite St. Andrews v roku 2010 na tému hľadania Boha v ateistickom svete. [1] Roger Scruton (1944 – 2020) Knihu nájdete v slovenských kníhkupectvách, napr. na tomto linku.

Vo vydavateľstve Petrus vychádza nový preklad Patrície Elexovej: Karl Jaspers — Svetodejinné osobnosti, s podnázvom Sokrates, Buddha, Konfucius, Ježiš. Prečítajte si anotáciu knihy: Hoci možno váhať, či ich vôbec nazvať filozofmi, predsa podnietili vznik a vývoj mohutných filozofických myšlienkových hnutí. Ich trvalé pôsobenie neustáva ani po tisícročiach a ich odkaz je mimoriadne aktuálny aj dnes, v dobe globálnych otrasov ľudskej civilizácie, ktorá je zároveň dobou hľadania záchytných nosných bodov ľudského života.  Karl Jaspers (1883 – 1969) Kníhu môžete nájsť v slovenských kníhkupectvách, napr. na tomto linku.

“Filozofia je odkázaná na myslenie. A myslieť znamená žiť ľudský život.” Vo vydavateľstve Minor vychádza preklad knihy holandského filozofa a edukátora A. T. Peperzaka pod názvom Myslenie. Od samoty k dialógu a kontemplácii. Anotácia Filozofia však zahŕňa aj myslenie o myslení – a o živote, z ktorého sa filozofie vynárajú.Táto kniha sa sústreďuje na rečový aspekt filozofického myslenia. Jej ústredný problém možno evokovať prostredníctvom slova oslovenie: to, čo odlišuje reč (alebo písanie) od prežívania, je jej smerovanie alebo adresovanie niekým niekomu. Text, napríklad, je na nič, ak nie je nasmerovaný, adresovaný, venovaný, navrhnutý, poslaný alebo doručený niekomu, kto je ako adresát odlišný od pisateľa. Byť zapojený do filozofie znamená byť súčasťou dejín posolstiev a odpovedí, prostredníctvom ktorých myslitelia ponúkajú svoje myšlienky poslucháčom sťaby pozvánky, aby ich tí použili pre posolstvá nové. Ako dejiny návrhov a propozícií je filozofická prax nepretržitou tradíciou stále nových odpovedí, a to vďaka mnohým obratom i návratom vo svojom vlastnom rozprávaní. Adriaan Theodoor Basilius (Ad) Peperzak (1929) sa vo svojom výskume sústredí na históriu filozofie so špecifickym fókusom na filozofiu Hegela a Levinasa. Okrem nich v minulosti publikoval aj o Platónovi, Aristotelovi, Bonaventureovi, Descartesovi, Heideggerovi a Ricoeurovi. Je editorom série Perspectives in Continental Philosophy pre Fordham University Press. V súčasnosti je profesorom filozofie na Loyola Univesity Chicago. Knihu v preklade Ladislava Tkáčika si môžete zakúpiť v kníhkupectvách, napríklad tu.

Kniha austrálskeho filozofa a etika Petra Singera (1946), ktorá vyšla v roku 1975 pod názvom Animal Liberation: A New Ethics for Our Treatment of Animals, stihla od svojho vzniku ovplyvniť sociálne hnutia za blaho a práva zvierat po celom svete a inšpirovať milióny jednotlivcov k ohľadu voči zvieratám vo vlastnom, bežnom živote. Kniha sa dočkala už piatich reedícií a jej úspech dokazujú státisíce predaných kópií či dostupnosť v už takmer dvadsiatich jazykoch. S podporou Petra Singera vychádza v slovenskom preklade Petra Gurského a Jána Kalajtzidisa v kompletnom znení po prvý krát, a to pod názvom Oslobodenie zvierat. Singer v knihe vstupuje priamo do pátrania po zdôvodnení zdanlivých nerovností vo svete živej prírody, ktoré ľudský druh považuje za samozrejmé. Okrem bežných postojov ľudí ho zaujímajú filozoficko-historické stanoviská voči vzťahu ľudí a zvierat. Argumenty, na ktorých tieto postoje zvyčajne stoja, podrobuje kritickej analýze a dospieva k tomu, že naše konanie voči zvieratám, zdôvodňované “druhizmom”, a to najmä v ohľade bolesti, ktorú tzv. “ne-ľudským zvieratám” spôsobujeme, je skrátka neospravedlniteľné. Singer venuje dve kapitoly podrobnému opisu toho, akú a v akých podmienkach zohrávajú zvieratá rolu ako “nástroje na výskum” a v ľudskej potravinovej výrobe “na veľkofarme”. Autor však nekončí pri kritike odpudivých praktík v týchto sférach, no pokúša sa aj navrhnúť praktické riešenia pre koncových spotrebiteľov, ktoré by túto systematickú nespravodlivosť mohli zmierňovať.  Prehliadnite si obsah knihy Oslobodenie zvierat:   Predslov k slovenskému vydaniuPredslov k jubilejnému vydaniu po štyridsiatich rokochPredslov k vydaniu z roku 2009Predslov k vydaniu z roku 1975 Kapitola 1. Všetky zvieratá sú si rovnéKapitola 2. Nástroje na výskumKapitola 3. Na veľkofarmeKapitola 4. Stať sa vegetariánomKapitola 5. Nadvláda človekaKapitola 6. Druhová nadradenosť dnes Poďakovanie Kniha vyšla pod vydavateľstvom Hronka a môžete si ju zakúpiť v slovenských kníhkupectvách.

Zdá sa, že stoicizmus dnes (opäť) zažíva svoju renesanciu, a to nie len kvôli záujmu filozofov — v tomto prípade od minulého storočia — ale aj pre záujem verejnosti, ktorá dnes opäť siaha po klasických stoických textoch. Nemusí to však byť žiadnym prekvapením: klasické stoické texty boli tvorené so zámerom prevádzať myseľ sebauzdravením, a po tomto lieku siahajú ľudia azda vždy, keď pociťujú “ochorenie” myslenia najintenzívnejšie. Čítať tieto kultúrne artefakty je však doposiaľ viac výsadou než právom. Napomôcť zmeniť túto skutočnosť sa podujal aj Peter Fraňo prekladom textu hispánsko-starorímskeho filozofa, štátnika a dramatika Senecu (4 p. n. l. – 65). Ide o jeho text De Tranquillitate Animi, ktorý v slovenskom preklade vychádza pod názvom O pokoji mysle — De Tranquillitate Animi. Luca Giordano — Smrť Senecu (1684) Seneca zapísal tri dialógy s priateľom Serenom: De Constantia Sapientis, De Otio a De Tranquillitate Animi, ktorého zámer je z tejto trojice predovšetkým terapeutický. Seneca v ňom diskutuje o luxuse a skromnosti, o túžbach a potrebách, o nerestiach a cnostiach, o emóciách a kontrole nad nimi a o mnohom ďalšom s cieľom dosiahnuť pokoj mysle.  Súčasťou prekladu sú kapitoly venované analýze diela a biografii Senecu obohatenej o fotografie. Knihu vydalo vydavateľstvo Perfekt. Môžete si ju zakúpiť na stránkach vydavateľstva alebo v kníhkupectvách. Fotografia obsahu knihy bola prevzatá z Facebookovej stránky Katedry filozofie a aplikovanej filozofie FF UCM v Trnave.

Prvá slovenská verzia Hesiodovej Theogónie vychádza pod názvom „Hesiodov svet vo veršoch. Pramene a interpretácie“ v preklade Zuzany Zelinovej a Andreja Kalaša, ktorí slovenským čitateľom taktiež pripravili úvod k čítaniu tohto diela priblížením Hesiodovho života a jeho odkazu, a to i v kontexte súčasného diskurzu. Hesiodos (750 p. n. l. – ?) pravdepodobne pôsobil v súčasne s Homérom a v súčasnosti je považovaný za jedného z najvýznamnejších antických gréckych básnikov. Možno povedať, že jeho písané dielo je v súčasnosti akousi sondou do starogréckej mytológie a protofilozofie, okrem toho však aj archaickej ekonómie, astronómie, poľnohospodárstva či spôsobov merania času. Theogónia je vo všeobecnosti považovaná za Hesiodove najranejšie dielo, v ktorom sa zaoberá predovšetkým kozmogóniou a teogóniou, a to aj prostredníctvom genealógie. Predpokladá sa, že toto dielo je zároveň prvým, ktoré rozpráva mýty o Pandore, Prometeovi a Zlatom veku. Kniha vychádza pod vydavateľstvom IRIS a môžete si ju zakúpiť v slovenských kníhkupectvách.