filozofi.sk

2022

Theodor Lessing – Hluk

Vydavateľstvo Přestupní stanice ponúka v českom preklade publikáciu s názvom Hluk Proti hlučnosti našeho života   Theodor Lessing vo svojej knihe Der Lärm. Eine Kampfschrift gegen die Geräusche unseres Lebens (1908) poskytuje štúdiu o hluku. Pokúša sa o interdisciplinárny náhľad na fenomén nadbytočného hluku „civilizovaného“ života.  V piatich kapitolách sa venuje psychológii, filozofii a kultúre hluku a hľadania psychologických dôvodov, prečo ľudia inklinujú k produkcii nadbytočného hluku. Okrem diagnostiky však ponúka aj návrhy, ako zaviesť protihlukové opatrenia aj prostredníctvom právnych foriem.[1] Hluk metropoly je podľa Lessinga dôsledkom a príčinou degenerácie kvality života v západnej civilizácii.[2] Theodor Lessing (1872 – 1933) bol nemecký filozof židovského pôvodu. Jeho filozofické dielo ovplyvnili najmä F. Nietzsche a A. Spir. Po štúdiu medicíny vo Freiburgu získal doktorát z filozofie v Mníchove. Jeho plány na habilitáciu prekazilo verejné pobúrenie nad vplyvom židov na akadémii. Neskôr sa pokúsil o habilitáciu pod E. Husserlom, no opäť neúspešne. V nasledujúcich rokoch vyučoval filozofiu v Hanoveri, kde založil prvú nemeckú spoločnosť proti hluku. Počas prvej svetovej vojny napísal Geschichte als Sinngebung des Sinnlosen [História ako tvorenie zmyslu z nezmyselného], ktorej vydanie však oddialila cenzúra kvôli jeho nekompromisnému protivojnovému postoju. Známym sa však stal najmä kvôli jasnej opozícii voči nástupu Hindenburga na pozíciu prezidenta Weimarskej republiky. V roku 1925 napísal: Platón zastával názor, že vodcami ľudí by mali byť filozofi. Na trón v Hindenburgu nenastúpi žiaden filozof. Iba reprezentatívny symbol, otáznik, nula. Dalo by sa povedať „Lepšia nula [Zero] ako Nero“. Bohužiaľ, história ukazuje, že za každou nulou sa skrýva budúci Nero. Nenávidený a prenasledovaný nacionalistami a antisemitmi a pod tlakom študentských protestov bol nútený opustiť svoju lektorskú pozíciu. Tri mesiace po nástupe nemeckej nacistickej strany do vlády v roku 1933 emigroval do Československa, kde bol o pár mesiacov zavraždený.

Heinrich Heine – Eseje o náboženstve a filozofii

Christian Johann Heinrich Heine (1797 – 1856) patrí medzi najváženejších nemeckých básnikov, spisovateľov a literárnych kritikov. Preslávila ho najmä jeho skorá poetická tvorba, ktorá sa zachovala aj v hudobných kompozíciach Franza Schuberta alebo Roberta Schumanna. Bol taktiež známy ako člen hnutia Mladé Nemecko [Junges Deutschland], čo viedlo k tomu, že veľká časť jeho tvorby bola zakázaná nemeckými autoritami. Jeho tvorba je ovplyvnená Karlom Marxom, G. W. F. Hegelom, A. W. Schlegelom, Aristofanom a ideami protestantizmu. Jeho eseje o nemeckej literatúre, politike, kultúre a filozofii obsahujú pozoruhodné a originálne pohľady. Pod Vydavateľstvom Spolku slovenských spisovateľov vychádza v slovenskom preklade zbierka s názvom Eseje o náboženstve a filozofii Kúpiť knihu   Z ďalšej tvorby:   Reisebilder [Cestovateľské obrázky] (1826) Buch der Lieder [Kniha piesní] (1827) Deutschland. Ein Wintermärchen [Nemecko. Zimná rozprávka] (1844)

Jean-François Braunstein – Filosofie, která přišla o rozum

    Jean-François Braunstein (1953) je profesorom súčasnej filozofie na Université Paris 1 Panthéon-Sorbonne. Najnovšia publikácia tohto známeho francúzskeho filozofa s podnázvom gender, práva zvierat, smrť prichádza v českom preklade Petra Horáka.  Autor podrobuje skúške východiskové tvrdenia troch disciplín vysporiadavajúcich sa s témami podnázvu: rodové štúdiá (gender studies), štúdie zaoberajúce sa zvieratami (animal studies) a bioetika.  Braunstein po starostlivom štúdiu textov zakladateľov týchto disciplín (John Money, Judith Butlerová, Peter Singer, Donny Harawayová a ďalší) analyzuje ich perspektívy, poukazuje na rozpory a namieta.  Snaha „zotrieť hranice“ medzi pohlaviami, medzi zvieratami a ľuďmi, medzi živými a mŕtvymi je chybná. Práve naopak, k týmto hraniciam, ktoré k nám neoddeliteľne patria, je potrebné postaviť sa čelom. Áno, filozofia niekedy prichádza o rozum, a to keď zabudne na človeka.¹ Knihu si môžete zakúpiť v slovenských kníhkupectvách.

Human Affairs 32(1)

Prvé tohtoročné číslo časopisu Human Affairs je k dispozícii na stránkach vydavateľstva De Gruyter. Fulltext je prístupný iba pre odberateľov vydavateľstva.  V tomto januárovom čísle nájdete: Časopis Human Affairs: Postdisciplinary Humanities & Social Sciences Quarterly je postdisciplinárny medzinárodný časopis pre humanitné a sociálne vedy publikovaný od roku 1990 v anglickom jazyku Slovenskou akadémiou vied. Reflection on Wolf Schmid’s Narratological Model and Historical Narrative| Juraj Šuch, Ivan Jančovič Physician-Assisted Suicide, the Right to Die, and Misconceptions About Life| Pedro Fior Mota De Andrade, Mario Tito Ferreira Moreno Ideological Struggle in Social Processes Through the Lens of Héctor P. Agosti’s Political Thinking| Dominika Dinušová Krausist Criticism of the European Imperial Nationalism Doctrine| Delia Manzanero Percieved Stress in Emerging Adulthood: The role of Sense of Control and the Mediation Effects of Religiosity and Materialistic Values| Muhammad Rehan Masoom An Exploration of Women’s Social Position in Primary and Middle School Textbooks in Pakistan| Jan Alam, Ikram Badshah Examining the Father-Child Relationship: A Theoretical Framework for Creating a Methodology| Zuzana Fucsková, Peter Babinčák, Monika KačMáROVá Emotionally Engaged Parent Versus Professional Teacher: Strategies for Maintaining Borders Between the Dual Teacher-Parent Role in School| Lucia Hargašová Humility Expression and its Effects on Moral Suasion: An Empirical Study of Ocasio-Cortez’s Communication| Francesca D’errico, Peter Bull, Ernestina Lamponi, Giovanna Leone

Edith Steinová – Konečné a večné bytie

Vo vydavateľstve Európa vychádza preklad knihy Endliches und ewiges Sein významnej nemecko-židovskej katolíckej filozofky a rehoľníčky Edith Steinovej (1891 – 1942) pod názvom Konečné a večné bytie. Dielo z roku 1936 je pokusom o systematické skúmanie vzťahu aristotelovsko-tomistickej filozofie, no ešte významnejší je jej prínos v rozvíjaní husserlovskej fenomenologickej metódy pri skúmaní problematiky bytia a jeho poznania.

Peter Šajda – Existencia medzi konfliktom a ľudskosťou

Filozofické preskúmanie dynamiky vzniku a priebehu konfliktu a možnosť jeho deeskalácie prostredníctvom uvedomelého uchopenia vlastnej existencie – takýto cieľ si autor stanovuje v publikácii Peter Šajda (1977) v súčasnosti pôsobí ako vedúci Oddelenia sociálnej filozofie a filozofickej antropológie na Filozofickom ústave Slovenskej akadémie vied.   Existencia medzi konfliktom a ľudskosťou. Filozofia existencie a konzervatívna revolúcia Obsah 1. Premeny pojmu existencia. Od Kierkegaarda k Schmittovi 2. Podoby existencie. Heideggerova interpretácia Kierkegaarda 3. Má zmysel milovať nepriateľa? Konfrontácia Kierkegaarda so Schmittom 4. Proti strate jedinca a „oddelenej“ politike. O Buberovej kritike Schmitta 5. Obmedzenie nepriateľstva ako výchova k ľudskosti: Schmitt a Jünger 6. Nepriateľ medzi inštinktom a ideou. Jüngerove úvahy o jedincovi a mase 7. Buberovo „jüngerovské“ obdobie. Dvojitá vlna nemeckého a židovského nacionalizmu 8. Zápasy jedinca v nihilistickej dobe. Kierkegaardova a Jüngerova kritika modernity 9. O epistemologickej výhode porazených: Schmitt a Koselleck 10. Od davu k blížnemu. Spoločenská angažovanosť jedinca podľa Kierkegaarda

Filozofia 77(1)

    V prvom tohtoročnom čísle časopisu Filozofia nájdete tieto príspevky: State Myšlení a řeč: Herderova recepce platónského učení o anamnesi v kontextu jeho rané filosofie řeči| Navrátilová, O. Ficino’s Doctrine of Love and Beauty and its Plotinian Background| Weiss, S. Kritika pojmu ľudskej dôstojnosti v koncepcii Suzy Killmisterovej| Turčan, M. Diskusie – polemiky O názorových neshodách ohledně definice pojmu argumentace| Svoboda, V. Recenzie ZUZANA ZELINOVÁ – ANDREJ KALAŠ: Fysiognómonika – zabudnuté antické umenie (pramene a interpretácie)| Kurák, D. KULINIAK, Radosław, PANDURA, Mariusz: Jestem filozofem świata (Kόσμoυ ϕιλόσοϕός εὶμι)| Leško, V.

Hereditas 2022

Študenti Katedry filozofie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave organizujú študentskú konferenciu Hereditas 2022   Konferencia sa uskutoční 11. a 12. marca 2022. Prihlášku je možné odoslať do 13. februára 2022. Prihláška

LOQUERE IV

Filozofická fakulta Univerzity sv. Cyrila a Metoda pozýva na interdisciplinárnu doktorandskú konferenciu LOQUERE IV Konferencia sa tohto roku bude sústrediť na oblasti etnológie, histórie, filozofie, bioetiky, environmentálnej etiky, sociálnej etiky, psychológie a rusistiky. Konferencia sa uskutoční 29. apríla 2022. Abstrakt je potrebné zaslať do 28. februára 2022. Pozvánka v slovenskom jazyku Pozvánka v anglickom jazyku

Mladá filozofia 2022

  Filozofický ústav Slovenskej akadémie vied organizuje medzinárodnú konferenciu pre doktorandov:   Mladá filozofia 2022 Konferencia sa uskutoční v dňoch 29. a 30. apríla 2022. Termín prihlášky je do 1. marca 2022.