filozofi.sk

Novinky

Seneca — O pokoji mysle

Zdá sa, že stoicizmus dnes (opäť) zažíva svoju renesanciu, a to nie len kvôli záujmu filozofov — v tomto prípade od minulého storočia — ale aj pre záujem verejnosti, ktorá dnes opäť siaha po klasických stoických textoch. Nemusí to však byť žiadnym prekvapením: klasické stoické texty boli tvorené so zámerom prevádzať myseľ sebauzdravením, a po tomto lieku siahajú ľudia azda vždy, keď pociťujú “ochorenie” myslenia najintenzívnejšie. Čítať tieto kultúrne artefakty je však doposiaľ viac výsadou než právom. Napomôcť zmeniť túto skutočnosť sa podujal aj Peter Fraňo prekladom textu hispánsko-starorímskeho filozofa, štátnika a dramatika Senecu (4 p. n. l. – 65). Ide o jeho text De Tranquillitate Animi, ktorý v slovenskom preklade vychádza pod názvom O pokoji mysle — De Tranquillitate Animi. Luca Giordano — Smrť Senecu (1684) Seneca zapísal tri dialógy s priateľom Serenom: De Constantia Sapientis, De Otio a De Tranquillitate Animi, ktorého zámer je z tejto trojice predovšetkým terapeutický. Seneca v ňom diskutuje o luxuse a skromnosti, o túžbach a potrebách, o nerestiach a cnostiach, o emóciách a kontrole nad nimi a o mnohom ďalšom s cieľom dosiahnuť pokoj mysle.  Súčasťou prekladu sú kapitoly venované analýze diela a biografii Senecu obohatenej o fotografie. Knihu vydalo vydavateľstvo Perfekt. Môžete si ju zakúpiť na stránkach vydavateľstva alebo v kníhkupectvách. Fotografia obsahu knihy bola prevzatá z Facebookovej stránky Katedry filozofie a aplikovanej filozofie FF UCM v Trnave.

Peter Daubner (ed.) – Idea socializmu?

Editor a spoluautor Peter Daubner zostavil zbierku pod názvom Idea socializmu? Ku knihe Axela Honnetha, ktorú možno vnímať ako odpoveď na monografiu svetoznámeho nemeckého sociológa a filozofa Axela Honnetha (1949) pod názvom Idea socializmu [Die Idee des Socialismus] (2015). Tá vyšla v slovenčine v preklade Patrície Elexovej pod názvom Idea socializmu (2020).  Podľa editora „ide o prvú kolektívnu publikáciu v medzinárodnom kontexte, ktorá sa systematicky venuje Honnethovej koncepcii socializmu a analyzuje jeho nové poňatie fundamentálnych princípov a cieľov socialistického myslenia a politiky, ktoré opúšťajú paradigmy industriálnej éry“. E X K L U Z Í V N EKnihu Vám ponúkame na stiahnutie na konci tohto článku. V publikácii môžete nájsť okrem úvodu a informácií o autoroch osem kapitol: Úvod| Peter Daubner Znovu o socializme, alebo ako vrátiť loptu do hry| František Novosád Svetová revolúcia alebo socializmus, komunita po komunite, v antropocéne?| Leslie Sklair Pokus Axela Honnetha o založenie idey socializmu| Boris Zala K idei socializmu| Joseph Grim Feinberg     Idea pokroku v tradícii socialistického myslenia a jej budúcnosť| Michael Augustín Kritická hermeneutika 2.0| Ľubomír Dunaj Idea socializmu: dlhá cesta od teórie k praxi| Ján Ruman Idea socializmu v ére antropocénu| Peter Daubner O autoroch Portál filozofi.sk Vám so súhlasom editora knihy ponúka ZDARMA celé znenie knihy  Idea socializmu? Ku knihe Axela Honnetha. S T I A H N U Ť

Marián Zouhar – Argument: nástroj myslenia a presviedčania

Marián Zouhar, profesor pôsobiaci na Katedre logiky a metodológie vied Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, čerstvo publikoval monografiu pod názvom „Argument: nástroj myslenia a presviedčania“, v ktorej sa zaoberá štruktúrou, rekonštrukciou a hodnotením argumentov, ale aj ich definíciou vo vzťahu k pravdivosti či motívom. Monografia prezentuje argumentáciu ako činnosť, ktorej primárnym cieľom je uvádzať dôvody v prospech pravdivosti informácií, no spravidla sa používa na ďalšie ciele.* Čitateľov môže zaujať i autorov fókus na argumentačné chyby, ktoré môžu nastať v súlade s motívmi či neúmyselne, a to všetko ilustruje na príkladoch.  Prezentovaná publikácia je preto nielen medziodborovou metodologickou pomôckou, no i vhodným vstupom pre laickú verejnosť do metodológie argumentácie, s ktorou sa stretáva prostredníctvom rôznorakých médií na dennej báze. Kniha vychádza pod vydavateľstvom VEDA a môžete si ju zakúpiť aj priamo u vydavateľa.

Z. Zelinová & A. Kalaš – Hesiodov svet vo veršoch

Prvá slovenská verzia Hesiodovej Theogónie vychádza pod názvom „Hesiodov svet vo veršoch. Pramene a interpretácie“ v preklade Zuzany Zelinovej a Andreja Kalaša, ktorí slovenským čitateľom taktiež pripravili úvod k čítaniu tohto diela priblížením Hesiodovho života a jeho odkazu, a to i v kontexte súčasného diskurzu. Hesiodos (750 p. n. l. – ?) pravdepodobne pôsobil v súčasne s Homérom a v súčasnosti je považovaný za jedného z najvýznamnejších antických gréckych básnikov. Možno povedať, že jeho písané dielo je v súčasnosti akousi sondou do starogréckej mytológie a protofilozofie, okrem toho však aj archaickej ekonómie, astronómie, poľnohospodárstva či spôsobov merania času. Theogónia je vo všeobecnosti považovaná za Hesiodove najranejšie dielo, v ktorom sa zaoberá predovšetkým kozmogóniou a teogóniou, a to aj prostredníctvom genealógie. Predpokladá sa, že toto dielo je zároveň prvým, ktoré rozpráva mýty o Pandore, Prometeovi a Zlatom veku. Kniha vychádza pod vydavateľstvom IRIS a môžete si ju zakúpiť v slovenských kníhkupectvách.

Michaela Petrufová Joppová − Od patetiky k etike

Slovenský filozofický knižný trh sa teší z čerstvej monografie Od patetiky k etike s podnázvom Spinozova teória ľudskej slobody. Slovenská filozofka Michaela Petrufová Joppová (*1990) v nej primárne ponúka ucelenú interpretáciu filozofického diela Barucha Spinozu, ktorému bola donedávna na Slovensku venovaná minimálna pozornosť. Prostredníctvom analytického výkladu v odlišných stupňoch perspektív sa text venuje celku Spinozovej filozofie, čím sa činí aj vhodným vstupným textom k čítaniu Spinozu. Ešte unikátnejšou je však snaha autorky prepojiť spinozovské a súčasné filozofické výskumy s neurovedeckými. Hlavnou témou, ktorú text sleduje, je prirodzenosť mysle, a teda jej aktivita a pasivita, či sloboda a nesloboda. Monografia poskytuje podrobnú kategorizáciu afektov (t. j. vášní a hnutí), ktorým myseľ podlieha, a to prostredníctvom analýzy ich pôsobenia a príčiny. Dielo však neodpovedá iba na otázku Ako myseľ myslí a prečo si myslí to, čo si myslí, no dokazuje i svoje etické závery pri otázke Ako myslieť. Okrem teoretických zistení a dôkazov môže publikácia mať pre čitateľa i praktický prínos, a to najmä v ohľade práce s vlastnou mysľou a afektmi, ktoré na ňu pôsobia. Kniha Od patetiky k etike prostredníctvom postupnej analýzy afektívno-kognitívnych procesov v mysli priebežne poskytuje návod, ako myseľ oslobodzovať a zdokonaľovať. Neexistuje nič, čo by slobodnú myseľ presvedčilo, aby poprela samu seba; nič, čo by s ňou vôbec mohlo pohnúť, pokiaľ sa nepohne sama; nič, čo by ju mohlo „zlomiť“ k tomu, aby afirmovala neadekvátnosť či zlo; nič, čím by ju bolo možné vydierať. Neexistuje skrátka žiadna možnosť „zapredať“ skutočne slobodnú dušu, ktorá miluje svoju slobodu. Knihu si môžete zakúpiť na stránkach vydavateľstva Atény nad Torysou, alebo v kníhkupectvách Martinus, Panta Rhei, Knihomol, a inde.

Theodor Lessing – Hluk

Vydavateľstvo Přestupní stanice ponúka v českom preklade publikáciu s názvom Hluk Proti hlučnosti našeho života   Theodor Lessing vo svojej knihe Der Lärm. Eine Kampfschrift gegen die Geräusche unseres Lebens (1908) poskytuje štúdiu o hluku. Pokúša sa o interdisciplinárny náhľad na fenomén nadbytočného hluku „civilizovaného“ života.  V piatich kapitolách sa venuje psychológii, filozofii a kultúre hluku a hľadania psychologických dôvodov, prečo ľudia inklinujú k produkcii nadbytočného hluku. Okrem diagnostiky však ponúka aj návrhy, ako zaviesť protihlukové opatrenia aj prostredníctvom právnych foriem.[1] Hluk metropoly je podľa Lessinga dôsledkom a príčinou degenerácie kvality života v západnej civilizácii.[2] Theodor Lessing (1872 – 1933) bol nemecký filozof židovského pôvodu. Jeho filozofické dielo ovplyvnili najmä F. Nietzsche a A. Spir. Po štúdiu medicíny vo Freiburgu získal doktorát z filozofie v Mníchove. Jeho plány na habilitáciu prekazilo verejné pobúrenie nad vplyvom židov na akadémii. Neskôr sa pokúsil o habilitáciu pod E. Husserlom, no opäť neúspešne. V nasledujúcich rokoch vyučoval filozofiu v Hanoveri, kde založil prvú nemeckú spoločnosť proti hluku. Počas prvej svetovej vojny napísal Geschichte als Sinngebung des Sinnlosen [História ako tvorenie zmyslu z nezmyselného], ktorej vydanie však oddialila cenzúra kvôli jeho nekompromisnému protivojnovému postoju. Známym sa však stal najmä kvôli jasnej opozícii voči nástupu Hindenburga na pozíciu prezidenta Weimarskej republiky. V roku 1925 napísal: Platón zastával názor, že vodcami ľudí by mali byť filozofi. Na trón v Hindenburgu nenastúpi žiaden filozof. Iba reprezentatívny symbol, otáznik, nula. Dalo by sa povedať „Lepšia nula [Zero] ako Nero“. Bohužiaľ, história ukazuje, že za každou nulou sa skrýva budúci Nero. Nenávidený a prenasledovaný nacionalistami a antisemitmi a pod tlakom študentských protestov bol nútený opustiť svoju lektorskú pozíciu. Tri mesiace po nástupe nemeckej nacistickej strany do vlády v roku 1933 emigroval do Československa, kde bol o pár mesiacov zavraždený.